Stres je odpoveďou organizmu na akékoľvek výrazne zaťažujúce stavy, a to nielen fyzické, ale aj duševné. V tom lepšom prípade nás núti k vyšším a lepším výkonom, v tom horšom dokáže organizmus poškodiť, vyvolať ochorenie, dokonca môže viesť až k smrti.
Pokiaľ stres trvá príliš dlho, môže viesť k prekvapivým reakciám organizmu. Ich výsledkom môže byť z psychologického hľadiska stav úzkosti alebo depresia, po fyzickej stránke sa stres môže prejaviť aktiváciou rezerv organizmu, ktoré môžu viesť buď k úteku, alebo, naopak, k boju.
Pri strese sa do tela vyplavujú stresové hormóny, predovšetkým adrenalín a glukokotikoidy kortizol a kortizon. V prípade stresovej reakcie, pri ktorej sa telo rozhoduje buď pre útek či pre boj, ovplyvnia stresové hormóny činnosť väčšiny orgánov v tele – zvyšuje sa prekrvenie orgánov dôležitých pre zvýšenú činnosť, no odvádza sa krv napríklad z tráviaceho traktu a obmedzuje sa jeho činnosť. Stres zvyšuje aj srdcovú činnosť a zvyšuje krvný tlak kvôli zabezpečeniu dostatočnej distribúcie živín. Telo uvoľňuje energetické zásoby, a to tým, že v prvom rade odbúrava zásobný polysacharid glykogén fungujúci ako rýchly zdroj energie, z ktorého sa do krvi uvoľňuje hlavný zdroj energie – glukóza. Neskôr dochádza k využitiu tukových zásob.
Obranná reakcie je náročná na energiu a vyčerpáva rezervy organizmu. Môže byť užitočná, ak je krátkodobá. Potom však vyžaduje následný odpočinok pre regeneráciu a pre doplnenie energetických zásob.
Zdroj: www.21stoleti.cz
Foto: fotolia.com