Melasa, med, agáve, kockový cukor či kukuričný sirup – sladké chute nás priťahujú odjakživa, pretože nás vedia upokojiť, dodať nám energiu, potešiť nás, dokážu nám ale pridať aj niekoľko kilogramov navyše či zvýšiť glykémiu.
Jednoduché cukry, ktoré sú obsiahnuté v obľúbených pochúťkach však možno nahradiť nízkokalorickými sladidlami, ktoré majú sladkosť cukru, ale podstatne menej kalórií. „Teda obsah kalórií je rovnaký, ale v porovnaní s cukrom sú oveľa sladšie, a preto je potrebné len ich minimálne množstvo,“ hovorí MUDr. Miloš Bubán.
Nízkokalorické sladidlá navyše neovplyvňujú hladinu glukózy v krvi a nespôsobujú ani inzulínovú odpoveď organizmu. Sú vhodné pre diabetikov alebo pri dodržiavaní prísnej diéty.
Aj keď sa o sladidlách už od ich vzniku vedú búrlivé debaty v zmysle „pre a proti“, všetky používané nízkokalorické sladidlá sú u nás preverené a povolené, a to vrátane napríklad sukralózy, sacharínu a acesulfamu draslíka. Niektoré sladidlá majú taktiež odporúčané denné dávky na konzumáciu. Doporučený denný príjem je určený v miligramoch na kg telesnej hmotnosti a predstavuje čiastku, ktorá je bezpečná pre konzumáciu každý deň po celý život bez citeľného rizika pre zdravie. Avšak počas tehotenstva a v detskom veku by sa mali nízkokalorické sladidlá vynechávať, prípadne konzumovať len vo veľmi malej miere.
„Použitie aditív, teda okrem iných aj sladidiel, je v potravinárskom priemysle pod prísnou reguláciou a kontrolou medzinárodne a národne platných zákonov. Bezpečnosť potravín kontrolujú a strážia štátne kontrolné úrady. V Európskej únii je to EFSA (European Food Safety Authority / Európsky úrad pre bezpečnosť potravín). Na Slovensku je zodpovednou inštitúciou pre kontrolu bezpečnosti potravín ÚVZ SR (Úrad verejného zdravotníctva SR),“ hovorí MUDr. Peter Minárik, odborník na obezitu, výživu a zdravý životný štýl a zároveň dodáva: „V Európskej únii sa prídavné látky v potravinách označujú písmenom „E“ a ďalším troj- prípadne štvormiestnym kódom. “E” znamená, že látka dodaná do potraviny je registrovaná v Európskej komisii pre zdravé potraviny ako zdravotne vyhovujúca. Pre používanie pri výrobe potravín je povolená za presne definovaných podmienok. Všetky prídavné látky museli prejsť zložitými toxikologickými testami, ktoré trvali aj niekoľko rokov a vykonávali sa v nezávislých toxikologických laboratóriách v rôznych krajinách sveta.“
Krátky prehľad sladidiel, ktoré sa používajú v potravinárskom priemysle v EÚ:
E95O Acesulfam K – je 200 krát sladšie než cukor
E951 Aspartám – 150 – 200-krát sladšie než cukor
E952 Cyklamát (kyselina cyklámová) – 30-krát sladšie než cukor, v USA zakázané
E953 Izomalt – menej sladké ako cukor, ale obľúbené v cukrárstve
E954 Sacharín – najstaršie a najlacnejšie nízkokalorické sladidlo, až 500-krát sladšie ako cukor, ale po použití zanecháva horkastú chuť
E955 Sukralóza – až 600-krát sladšie ako cukor
E956 Alitam – asi 2000-krát sladšie než cukor, nie celkom teplotne stabilné
E957 Taumatín – prírodné sladidlo, 2000-krát sladšie než cukor, ale s inou chuťou
E958 Glyzírhizín – prírodné sladidlo až 50-krát sladšie no chuťovo iné
E959 Neohesperidín DC – 1000-krát sladšie než cukor
E965 Maltitolový sirup – rovnako sladké ako cukor
E966 Laktitol – je trikrát menej sladké ako cukor
E967 Xylitol – porovnateľne sladké ako cukor, telu vlastné
Foto: fotolia.com
(red.)