Poznáte to. Po výdatnom jedle sa vrátite z obednej prestávky a nechce sa vám veriť, že pracovný deň má pokračovať ďalej. V kútiku duše závidíte južanským národom ich siestu. Aj vy by ste sa zo všetkého najradšej uvelebili na mäkučkom gauči a trochu si zdriemli. Prečo nastáva po jedle pokles aktivity? Dá sa s tým niečo urobiť?
Mnoho ľudí to po jedle ťahá k odpočinku. Mierna ospalosť po dobrom obede a neprekonateľná únava sú však dve odlišné veci. Ak sa cítite po jedení nepríjemne vyčerpaní, môže to byť znakom nevhodného stravovania. V takom prípade by ste mali zo svojho jedálnička vypustiť mastné a tučné jedlá, ktoré nadmerne zaťažujú váš tráviaci systém. Ak svoje denné menu upravíte smerom k racionálnej strave, mali by ste sa cítiť sviežejšie. Fyzické a duševné vyčerpanie však môže byť aj príznakom nejakého ochorenia. Preto ak sú takéto pocity vašimi každodennými spoločníkmi, vyhľadajte radšej lekára. Máte to pod kontrolou? Chuť poleňošiť si po zdravom obede nie je žiaden patologický jav, ale úplne prirodzená reakcia nášho organizmu. Je dôsledkom spustenia procesu trávenia. Zodpovedný je zaň tzv. vegetatívny alebo autonómny nervový systém, ktorý je na našej vôli plne nezávislý. Podľa neurológa MUDr. Karola Točíka, CSc. je to výkonný riadiaci systém, ktorý riadi naše trávenie, aby prebehlo tak, ako má. Samozrejme, nie je to jeho jedinou úlohou. Reguluje aj iné životné funkcie, ako dýchanie, látkovú premenu, slinenie či srdcovú frekvenciu. Skrátka všetko to, čo sa našej vedomej kontrole vymyká.
Pozor, auto!
Autonómny nervový systém sa skladá zo sympatického a parasympatického nervstva. Tieto nervové systémy vyvolávajú podľa odborníka opačné účinky, čo umožňuje veľmi jemnú reguláciu orgánovej činnosti. Zjednodušene by sa dalo povedať, že kým prvý aktivuje, druhý tlmí. „Kde je nejaká akcia, postreh, náhla fyzická činnosť, skok, beh, útek, to je vždy spojené so sympatikom. To, čo súvisí s relaxom a regeneráciou organizmu, je zas spojené s parasympatikom. Rozdeľujú sa aj chemicky,“ vysvetľuje špecialista. Keď napríklad prechádzame zamyslení cez cestu a odrazu pred nami prudko brzdí auto, okamžite reagujeme úskokom. Aby sme vedeli svoj únik zrealizovať, telo sa musí dostať do stavu pohotovosti. Zabezpečí to sympatikus. Rýchly pohyb si vyžaduje viac krvi vo svaloch, preto musí srdce rýchlejšie „pumpovať“. Aby sa do krvi dostalo viac kyslíka, zrýchli sa aj práca pľúc. Aktivizujú sa potné žľazy. A výsledok? Sme zadýchaní, spotení, máme zvýšený tlak a zrýchlený tep. Vďaka tomu sme unikli kolesám rútiaceho sa automobilu a môžeme sa znovu upokojiť. Prichádza na rad parasympatikus, ktorý telo opäť uvoľní.
Je vám sympatický?
Keď prijmeme potravu, aktivuje sa tzv. parasympatický nervový systém, ktorý tlmí všeobecné funkcie a privádza človeka do stavu pokoja. A práve preto máme po dobrom obede chuť oddychovať. Naše vnútorné orgány potrebujú krv ako auto benzín. Keď trávime svoje obľúbené jedlo, parasympatikus zabezpečí, aby sa cievy, ktoré prekrvujú tráviace orgány, rozšírili a lepšie ich tak prekrvili. Dôsledkom toho sa zníži krvný tlak a spomalí tep. Celé telo je v stave pokoja. Hlavná aktivita sa sústreďuje do oblasti tráviacich orgánov. Telo si musí jednoducho poradiť s tým, čo sme do neho v rámci našej porcie jedla „naložili“.
Neuropatia
Podľa MUDr. Karola Točíka funguje sympatický a parasympatický nervový systém na princípe plus a mínus. Podľa aktuálnych potrieb nášho organizmu vždy jeden uberie a druhý pridá, alebo naopak. Pri niektorých ochoreniach však dochádza k narušeniu tohto vzťahu. Často je to aj prípad diabetikov. Diabetická neuropatia totiž postihuje práve vegetatívny nervový systém. Preto jej treba predchádzať udržiavaním svojej hladiny cukru v norme.
| + Sympatikus: akcia, pohyb, útek | - Parasympatikus: pokoj, relax |
| zrýchlenie tepu | spomalenie tepu |
| dvíhanie tlaku | zníženie tlaku |
| zrýchlenie dychu | zmenší sa počet dychov za minútu |
| aktivujú sa potné žľazy | aktivizujú sa tráviace pochody |
Len oddychujte!
Trochu relaxu po jedle nám nezaškodí. Organizmus si to priam pýta. Ak sme však po jedle vyčerpaní napriek tomu, že dodržiavame zásady zdravého stravovania, niekde musí byť problém. „V súčasnosti sa vysvetľuje únava z najedenia nesprávnym zložením stravy,“ vysvetľuje MUDr. Točík. Schopnosť tráviť jednotlivé potraviny je závislá aj od krvnej skupiny. Všetky štyri krvné skupiny vznikali počas histórie ľudstva postupne, jedna za druhou. So zmenami v spôsobe života človeka išla totiž ruka v ruka aj zmena genetickej výbavy. Krvná skupina „0“ prúdila v žilách našich najdávnejších predkov: lovcov mamutov. Skupina „A“ sa objavila spolu s prvými roľníkmi a „B“ skupina pochádza od ľudí žijúcich v kočovných kmeňoch na ázijských stepiach. Najmladšou je krvná skupina „AB“, ktorá vznikla len asi pred 1000 -1500 rokmi.
Podľa krvných skupín
Podľa odborníkov reaguje každá krvná skupina na jednotlivé potraviny inak. Čo jednému môže prospievať, inému škodí. Ak budeme na tento fakt prihliadať, môžeme predísť nie len nadmernému vyčerpaniu, ale aj iným zdravotným komplikáciám. Kým ľudia s krvnou skupinou „0“ majú predpoklady lepšie stráviť živočíšne bielkoviny, „áčkarom“ viac vyhovujú potraviny obilninového charakteru. „A skupiny by nemali jesť nič, čo sa len mihlo okolo kravy,“ tvrdí MUDr. Točík. Presný opak platí pre „kočovníkov“ so skupinou „B“, ktorým mliečne výrobky výrazne prospievajú. Skupina „AB“ je kombináciou niektorých vlastností skupiny „A“ a „B“. Stravovanie podľa krvných skupín je celá veda s množstvom pravidiel. Dnes sa ňou riadi veľa ľudí a propagujú ju aj mnohí lekári.
(tab)