Sacharidy ako také sú pre naše telo dôležitou živinou. Základnou. Nepredstavujú pre nás riziko, ak sú prijímané v primeranom množstve. Glukóza predstavuje základný kameň sacharidov. Na energii z glukózy pracujú všetky bunky, predovšetkým mozgové, nervové a ďalšie.
Glukózu poznáme aj pod názvom hroznový cukor a jej preklad znamená „sladký“. Tento cukor tiež nájdeme v mede, v zemiakoch, ale aj v iných potravinách, aj v tých, ktoré obsahujú zložitejšie sacharidy a nevyznačujú sa sladkou chuťou.
Cukry rozdeľujeme na tri druhy:
- jednoduché – typické sú sladkou chuťou, patria sem glukóza, fruktóza a galaktóza
- zložené oligosacharidy – sú súčasťou zeleniny, obilnín, zemiakov atď.
- polysacharidy – tiež nazývané vláknina
Trávenie sacharidov
Trávenie jednoduchých sacharidov sa začína už v ústnej dutine za účasti slín obsahujúcich štiepiace enzýmy, avšak tie zložité cukry sa do krvného obehu vstrebávajú až v tenkom čreve.
Škroby, ktoré sú súčasťou oligosacharidov nachádzajúcich sa v strukovinách alebo v zelenine, bývajú fermentované v hrubom čreve. Tu plnia napríklad funkciu detoxikácie organizmu a tiež zahusťujú stolicu.
Polysacharidy, resp. vláknina má význam aj pri trávení jedla. Pozitívne spomaľuje trávenie sacharidov.
Po prijatí jedla v tele prebiehajú rôzne biochemické reakcie, keď sa zo zložitejších sacharidov stávajú jednoduchšie (glukóza, fruktóza...).
Metabolizmus glukózy a udržiavanie glykémie (hladiny cukru v krvi) je riadené hypotalamom, ktorý ďalej napr. riadi produkciu hormónov. Nachádzajú sa tu aj centrá sýtosti a hladu. Pri poklese glykémie sa tieto centrá aktivujú a sprostredkujú vznik pocitu hladu. Ak hladina cukru v krvi stúpne, pocítime pocit sýtosti.
Vplyv jedla na hladinu cukru v krvi
Hladina cukru v krvi začne rýchlo stúpať tesne po prijatí jedla obsahujúceho vysoké množstvo jednoduchých sacharidov. Proces trávenia prijatého jedla však trvá dlhšie, no závisí to od množstva prijatých živín (rozloženie taniera).
Trávenie môže teda dosahovať dĺžku 5 až 6 hodín. Po prijatí sacharidov dochádza k aktivácii mechanizmov, ktoré umožňujú prenos glukózy (energie) do buniek, ako aj syntézu glykogénu a ďalšie metabolické procesy.
Pankreas začne vylučovať inzulín, čím dochádza k ľahšiemu prenosu glukózy z krvného obehu do buniek. Hladina cukru v krvi však rýchlo klesne, môže dôjsť až k hypoglykémii. Následkami sú prenikavý pocit hladu, chuť na sladké, podráždenosť, bolesť hlavy, únava. Takéto prudké výkyvy glykémie sú dôsledkom konzumácie cukru, sladkých nápojov, sušienok a napríklad ovocia.
Ako dochádza k inzulínovej rezistencii
Keďže mozog funguje na princípe glukózy, pocit nasýtenia nesúvisí s prijatými kalóriami, ale so zložením jedla (rozloženie taniera). Ak jedlo obsahuje viac cukrov a škrobu, tým sa opäť rýchlejšie dostaví pocit hladu. Tým sa môže začať kolotoč súvisiacich reakcií. Bunky sú atakované vysokými dávkami inzulínu, stratia citlivosť na jeho účinok, čím môže dôjsť k inzulínovej rezistencii. Pankreas vylučuje väčšie množstvo inzulínu na rovnaké množstvo cukru, ktorý sa však do buniek nedostane. Tento proces je tiež rizikovým pre vznik diabetu 2. typu.
Tak u nediabetikov, ako aj u diabetikov má nadmerný denný príjem sacharidov, najmä tých jednoduchých, negatívny dosah na organizmus. Ukladá sa vo forme zásobného cukru glykogénu do pečene a svalov. Ak dôjde k „preplneniu“ týchto zásob v pečeni, glykogén sa do krvného obehu uvoľňuje vo forme mastných kyselín – tukov. Tie sa potom ukladajú do tela ako rezervné zásoby tuku. Účinnosť inzulínu klesá a jeho dávky sa u diabetikov zvyšujú.
Čo položiť na tanier?
Strava obsahujúca vo väčšej miere jednoduché cukry (koláče, sladkosti, výrobky z bielej múky) v kombinácii s nedostatkom fyzickej aktivity prispieva k rozvoju nielen obezity, ale aj diabetu 2. typu. Každé jedlo, ktoré sa chystáte práve jesť, by preto malo spĺňať určité kritériá. Ich splnením sa kvalitne nasýtite na dlhšie obdobie a hladina glykémie bude ustálenejšia.
Nasledujúce všeobecné odporúčania sú vhodné pre diabetika bez komplikácií, ako sú dna, ochorenia žlčníka alebo čriev.
- Uprednostňujte kvalitné celozrnné potraviny – celozrnné pečivo, naturálnu ryžu, tmavé cestoviny (všímajte si kvalitu).
- Snažte sa prijať s každým hlavným jedlom zeleninu – odporúčaná denná dávka sú 3 porcie.
- Zaraďte do jedálnička ovocie. Niekedy sa osvedčí kombinácia ovocia s ďalšou potravinou, ako sú napr. jogurt či pečivo.
- So sacharidovou potravinou, ako sú napríklad pečivo, prílohy, konzumujte živočíšne potraviny (tvaroh, mäso, syr, vajcia, šunka...) či tuky. Živočíšne výrobky sa vyznačujú obsahom bielkovín a tukov. Okrem toho, že patria do základných živín, napomáhajú pri spomaľovaní trávenia cukrov.
- Skúste do svojho jedálnička častejšie zaradiť strukoviny. Ide síce o sacharidovú potravinu, obsahuje však väčšie množstvo zložitejších sacharidov než tých jednoduchých.
- Príjem zložitejších sacharidov (a ďalších základných živín) stravou pozitívne ovplyvňuje glykémiu po jedle. Takéto sacharidy majú schopnosť znižovať rýchlosť absorpcie glukózy po jedle. To vedie k menšej potrebe inzulínu, resp. k uspokojivejšej postprandiálnej glykémii.
Ing. Barbora Kasáková, nutričný terapeut, Národný endokrinologický a diabetologický ústav Ľubochňa