4. Na zvládnutie stresov je organizmus evolučne prispôsobený
Stresy sú nevyhnutnou zložkou života. Treba si však uvedomiť, že stresová reakcia slúžila na útek pred medveďom, nie na rozčuľovanie nad názormi politikov alebo výkonmi futbalistov. Stresy zahŕňajú staré dobré faktory ako lakomstvo, závisť (dnes sa nazýva frustrácia), ako aj množstvo faktorov, ktoré nevieme ovplyvniť – život v preplnených komunitách, existenčné problémy, informačný stres. Sme zahltení zbytočnými informáciami, ktoré nevládzeme spracovať.
Masmédia nám ponúkajú možnosť nahliadnuť do cudzích životov na sociálnych sieťach a filmových obrazovkách, namiesto klebetiacich babiek na rohu ulice sme konfrontovaní premyslenými reality príbehmi, životom celebrít a televíznymi pseudodrámami, ktoré zanechajú iba stresujúcu pamäťovú stopu a zabijú ďalší deň. Nútia nás získavať nepotrebné informácie a veci, ktoré údajne zabezpečia životné šťastie, a zanechajú nás frustrovaných našou neschopnosťou ich zabezpečiť.
Psychickú rovnováhu získame iba vtedy, ak odfiltrujme zbytočné informácie, zvážime, čo naozaj potrebujeme, a začneme žiť vlastný život, najlepšie obklopení vlastnou rodinou. Stresy pravdepodobne pretrvajú, ale vieme ich čiastočne ovplyvniť. Treba si uvedomiť, že hodina psychického relaxu (cvičenie, rozjímanie, joga, modlenie..., čokoľvek, čo nás vráti samým sebe) je z hľadiska prevencie civilizačných chorôb rovnako efektívna ako najmodernejšie lieky.
5. Nadmerný kalorický príjem
Je iba moderný výraz pre zastaraný, ale stále platný termín obžerstvo. V minulosti bola výdatná strava dôležitou obranou pred chladom, prostriedkom na zvládnutie fyzicky náročnej práce a zásobou energie na obdobie hladu. Dnes žijeme teplo odetí a v tepelne neutrálnych domoch, fyzicky náročnú prácu robia stroje a obdobia hladu trvajú maximálne po príchod k chladničke.
Takže sme obézni a musíme držať „tú správnu diétu“. Sme zasypaní informáciami o zázračných postupoch, ktoré z človeka urobia manekýna, a dostávame informácie o zázračných potravinách, ktoré to umožnia jednoducho, ale ekonomicky náročne. Málokto si uvedomuje, že ich základom je prispôsobenie príjmu energie jej výdaju, čoho praktickým dôsledkom by malo byť radikálne obmedzenie príjmu energie.
Slová „obmedzenie príjmu energie“ však znamenajú, že musíme menej jesť kalorické jedlo alebo viacej jesť nízkokalorické potraviny, ako sú ovocie a zelenina.
Vedci už dávno zistili, že všetky „špeciálne diéty“ sú dlhodobo neudržateľné – chuťové vnemy z detstva sú pevne fixované pri výbere potravín. V našich podmienkach to, žiaľ, znamená hlavne vysokoenergetické potraviny.
Ak s cieľom zníženia nadváhy máme oklamať vlastný mozog, mali by sme dodržať jednoduché zásady:
- Diéta znamená zmenu životného štýlu, a nie „truc podnik“, aby sme si obliekli tie pekné šaty na ples.
- Jesť treba pravidelne, optimálne s odstupom 5 hodín.
- Diéta musí byť individuálna a musí chutiť, ináč sa stáva trápením tela, a to sa po čase vzbúri.
- Nesmieme byť hladní – treba mať poruke nejaké ovocie –, ináč sa „vrhneme“ na niečo dobré, ale vysokokalorické.
- Na začiatku každého jedla treba začať zeleninou a ovocím (500 – 750 gramov denne) v akejkoľvek forme (okrem alkoholu) a potom pokračovať tým, čo nám chutí. Nikdy radikálne nemeňme stravovanie. Ak diétu ukončíme, zvyčajne nastane jojo efekt.
- Žalúdok podáva informáciu do mozgu, že stačí, až po 20 minútach jedenia, takže treba jesť pomalšie. Optimálne je, ak sa pri jedle s niekým rozprávame, teda opak toho, čo nás učili staré mamy, že pri jedle sa nehovorí.
- Nepočítajme kalórie, je to zbytočná námaha a stres. Radšej sa pravidelne vážme. Váha sa na rozdiel od našich výpočtov nezmýli a ukáže, či naozaj držíme diétu.
- Výsledky sa prejavia až po mesiacoch, optimálny pokles je malý – iba o 1,5 až 2 kg za mesiac. Našu zmenu diéty je potrebné prekonzultovať s rodinou a zmeniť stravovacie návyky aj v rodine – nie je možné sa objedať varenou cviklou, keď na stole vonia pečená kačica. (Môžeme si ju pridať, ale potom musíme namiesto jej zažívania vstať a ísť na prechádzku alebo niečo robiť.)
Tí najväčší zabijaci sú v nás a je to len naša lenivosť a neochota sa zmeniť, čo nám bráni ich poraziť.
Doc. MUDr. Ján Lietava, CSc.