Podľa odborníkov trpí nadváhou alebo obezitou 70 % mužov a 60 % žien, z toho obezitou 25 % svetovej populácie. Vieme, že obezita je chronické ochorenie, pri ktorom dochádza k hromadeniu tuku v tele, a súčasne narastá hmotnosť človeka v dôsledku nerovnováhy medzi príjmom a výdajom energie. Čím je obezita spôsobená, aké sú jej príčiny a ako jej môžeme predchádzať?
Obezita je výsledkom kombinácie rôznych druhov rizikových faktorov.
FAKTORY, ktoré nevieme ovplyvniť:
- Pohlavie – tukové tkanivo mužov a žien sa odlišuje uložením tuku, metabolickou a hormonálnou aktivitou.
- Vek – so zvyšujúcim sa vekom dochádza postupne k hormonálnym zmenám v tele, znižuje sa množstvo svalov, spomaľuje sa metabolizmus. U žien počas menopauzy sa môže zvýšiť hmotnosť vplyvom nižšej fyzickej aktivity, znížením tvorby estrogénov a hromadením tuku okolo pása.
- Dedičnosť – naše gény majú vplyv na to, akým spôsobom telo ukladá tuk a premieňa ho na energiu. Gény môžu tiež ovplyvniť chuť do jedla a množstvo spotrebovanej potravy. Pravdepodobnosť vzniku obezity je 40 % v prípade, že jeden z rodičov má obezitu, riziko je 80 % v prípade, že ju majú obidvaja.
- Tehotenstvo a vývin dieťaťa – nárast hmotnosti počas tehotenstva je obvyklý a potrebný, ale môže byť začiatkom problémov s hmotnosťou. Dojčenie detí má priaznivý vplyv na ich zdravý vývoj a bráni rozvoju obezity v dospelosti.
- Črevná mikroflóra (mikrobióm) – podľa výskumov majú ľudia s obezitou iné zloženie mikrobiómu ako ľudia s normálnou hmotnosťou. V ich črevách sa nachádza viac baktérií, ktoré využívajú energiu z jedla, a tá sa ukladá v podobe tuku.
- Pôrodná hmotnosť – vysoká pôrodná hmotnosť zvyšuje dvojnásobne riziko vzniku obezity v dospelosti takisto ako nízka pôrodná hmotnosť. Kritický vek možnosti vzniku obezity u detí je medzi 4. – 7. rokom veku.
- Príjem domácnosti – ovplyvňuje negatívne riziko nadváhy a obezity. Sociálne slabšie rodiny nemajú dostatok peňazí na nákup zdravých potravín a majú v strave oveľa menšie množstvo ovocia, zeleniny a viac nevhodných tukov a sacharidov. Výskyt obezity je vyšší u matiek, ktoré žijú v chudobe a majú podvýživu.
- Vzdelanie – úzko súvisí s rizikom obezity. Ľudia s vyšším vzdelaním sa viac zaujímajú o svoje zdravie, stravovanie a životný štýl, a k tomu vychovávajú aj svoje deti.
FAKTORY, ktoré môžeme ovplyvniť:
- Sedavý životný štýl – v našom bežnom živote sme čoraz viac sedaví vrátane zamestnania. Dôvodom je kombinácia viacerých faktorov nášho životného štýlu, ako napríklad zvýšené používanie internetu, počítačov, mobilov, pozeranie televízie.
- Nedostatok spánku – vedecké štúdie preukázali zvýšené riziko prírastku hmotnosti a obezity u ľudí s kratším časom spánku. Toto tvrdenie platí aj pre deti. Nedostatok spánku (alebo jeho nadbytok) môže spôsobiť hormonálne zmeny a následne zvýšenú chuť do jedla.
- Konzumácia alkoholu – alkohol je bohatým zdrojom energie, 1 gram čistého alkoholu (etanolu) obsahuje 29 kJ, ale sú to tzv. prázdne kalórie, ktoré pre organizmus nemajú žiadnu výživovú hodnotu. Z chemického hľadiska má alkohol vysoké množstvo jednoduchého cukru, ktorý sa pri nedostatočnom energetickom výdaji premieňa a ukladá do tukového tkaniva. Alkohol podporuje vznik rizikového typu obezity typu jablko, zvyšuje hladinu krvných tukov, ohrozuje naše zdravie a vyvoláva závislosť.
- Fajčenie – spôsobuje androidné ukladanie tuku a 2- až 4-krát zvyšuje riziko vzniku cukrovky a diabetických komplikácií. Nikotín obsiahnutý v tabaku sa vstrebáva sliznicami dýchacieho a tráviaceho traktu a pôsobí v mozgu na nikotínové receptory. Vyvoláva stimulačný účinok, ľahkú eufóriu, krátkodobo zlepšuje pamäť a sústredenie. Závislosť od nikotínu môžeme porovnať so závislosťou od drog.
- Stres – prispieva k rozvoju obezity. Pracovný čas a náročnosť v zamestnaní sa zvyšujú na úkor času stráveného v pohode s rodinou alebo priateľmi. Vytvorený stres sa niektorí snažia zvládnuť zmenou svojho stravovacieho správania.
V ďalšom čísle časopisu sa budeme venovať najdôležitejšiemu ovplyvniteľnému faktoru obezity, ktorým je výživa. Počas pandémie COVID-19 odporúčajú odborníci jesť ovocie a zeleninu a vynechať spracované potraviny s nadbytkom cukrov a nasýtených tukov.
RNDr. JUDr. Hana Vrabcová, Centrum výživy a zdravia