Prediabetes predstavuje významné riziko rozvoja cukrovky typu 2. Jeho včasná identifikácia a správny manažment môžu vo významnej miere ovplyvniť chorobnosť populácie na závažné civilizačné ochorenie, akým DM 2 bez pochyby je. Dá sa tento stav ešte zvrátiť? Informuje MUDr. Adriana Ilavská, PhD., MBA, Diabetologická a metabolická ambulancia, Bratislava.
Zvýšená hladina cukru v krvi je pojem, ktorý pozná veľa ľudí.
Z praxe však musím povedať, že si pod ním predstavuje každý niečo iné. U lekára obyčajne hneď evokuje možné zdravotné komplikácie, rizikovosť pacienta, nutnosť zmeny v stravovaní a režime vôbec a potreba pravidelného sledovania.
U pacienta zas akúsi prechodnú, obyčajne nie vážnu situáciu. Pomerne bežne sa stane, že na otázku „Ako dlho viete, že máte cukrovku?“ u pacienta, ktorý to má jasne v lekárskych záznamoch napísané, alebo dokonca aj kedysi chodil do diabetologickej ambulancie a potom sám prestal, pacient zľahka mávne rukou alebo pokrčí plecami a odpovie „Nemám cukrovku, iba vyššiu hladinu cukru“.
Nie je to len vyššia hladina cukru
Kde je problém? V komunikácii medzi zdravotníkmi a pacientom? Alebo v postoji pacienta, v akejsi obrannej reakcii a podmienenej snahe odmietnuť chronickú diagnózu? Alebo v zakorenenej predstave, že cukrovka sa prejavuje veľkým smädom a zlým hojením rán. A pokiaľ človek nepociťuje tieto príznaky, ochorenie nemá, alebo má iba „zvýšenú hladinu cukru“.
Pravdou je, že niekedy možno pozorovať rečový babylon vo vnímaní na strane pacienta na jednej strane a zdravotníka na strane druhej. Pravdou je aj, že sa kritériá na diagnostikovanie cukrovky sprísnili a to, čo bolo voľakedy považované za ešte dobrú hladinu krvného cukru, v súčasnosti je už zvýšená. A pravdou je, že človek s cukrovkou nemusí pociťovať žiadne zdravotné ťažkosti a ochorenie má a má aj s ním spojené zdravotné riziko. A ešte je možnosť, že má naozaj „iba“ zvýšenú hladinu cukru – nazývanú aj prediabetes, ale pravdou je, že rizikovosť je podobná ako u pacientov už s potvrdeným diabetom.
Prediabetes je stav, keď ešte nie sú splnené všetky laboratórne kritériá na potvrdenie cukrovky, ale hladiny krvného cukru sú už zvýšené, ide o hraničnú poruchu glukózovej homeostázy.
Je to obdobie, keď sa už organizmus nedokáže úplne vyrovnať s cukrom z potravy, kedykoľvek po jedle počas dňa, alebo aj nalačno.
Je to v korelácii s tým, že diabetes mellitus (predovšetkým 2. typu) nevznikne náhle z jedného dňa na druhý, ale obyčajne pred tým, ako sa zistí ochorenie, už 8 – 15 rokov sa vyvíja porucha hladiny krvného cukru, ktorá sa zhoršuje priemerne každý rok o 3 – 5 % a ochorenie sa potvrdí, keď dôjde z porušeniu regulácie krvného cukru na 50 %.
Prediabetes treba včas zachytiť
Človek s „predcukrovkou“ zväčša nepociťuje žiadne zdravotné ťažkosti. Ale aj bezpríznakové ochorenie môže spôsobovať pomalý plazivý rozvoj komplikácií, dokonca rizikovosť na ne je podobná ako u pacientov už s potvrdenou cukrovkou.
Prediabetes je potrebné včas zachytiť, lebo je varovným príznakom hroziaceho diabetu, je pravdepodobné, že do desiatich rokov sa objaví diabetes mellitus 2. typu.
Je to obdobie, keď je účinná hlavne zmena životosprávy. U niektorých vysokorizikových ľudí alebo u tých, ktorý majú dlhodobo zlé stravovacie zvyklosti a málo pohybu, už do jedného roka. Riziko prechodu do cukrovky je možné vypočítať. Závisí od veku, BMI, obvodu pása, fyzickej aktivity, stravovacích zvyklostí, prítomnosti vysokého krvného tlaku a výskytu cukrovky v rodine.
Kedy je zvýšená hladina krvného cukru, ale ešte nejde o cukrovku?
Hraničné poruchy glukózovej homeostázy – je pojem, ktorý by mohol vystihnúť spomínanú odpoveď „Nemám cukrovku, iba vyššiu hladinu cukru“. Znamená to, že u pacienta neboli splnené kritériá na diagnostikovanie cukrovky, ale nemá ani hladinu cukru v normálnom rozpätí.
Normálna hladina krvného cukru – glykémia – je do 5,6 milimolu na liter (mmol/l) a po jedle do 7,8 mmol/l. Každé zvýšenie oproti týmto hodnotám znamená, že ide už o poruchu metabolizmu cukru a môže byť rôzneho stupňa. Podrobnejšie rozdelenie je podľa toho, či bola zachytená zvýšená glykémia nalačno, alebo po záťaži, ktorá vy vykonáva za štandardných podmienok a nazýva sa orálny glukózo-tolerančný test (oGTT).
Normálna hladina krvného cukru – glykémia – je do 5,6 milimolu na liter (mmol/l) nalačno a do 7,8 mmol/l po jedle (alebo po záťaži). Vyššia hodnota znamená už poruchu metabolizmu cukru rôzneho stupňa:
1. Hraničná glykémia nalačno
Má skratku IFG z anglického impaired fasting glucose. Znamená, že hladina krvného cukru ráno nalačno je vyššia ako 5,6, ale nižšia ako 7 mmol/l a porucha pri vyšetrení po záťaži nebola zistená.
2. Porucha glukózovej tolerancie
Má skratku IFG z anglického impaired fasting glucose. Používa sa však aj IGT z anglického impaired glucose tolerance. Znamená, že hladina krvného cukru pri vyšetrení tzv. glykemickej krivky po záťaži je nad 7,8 mmol/l a pod 11,1 mmol/l.
3. Kombinovaná porucha IFG a IGT predstavuje kombináciu oboch predchádzajúcich, glykémia je vyššia nalačno aj po záťaži. Riziko progresie do cukrovky v porovnaní s izolovanými formami je dvojnásobné.
Aj prediabetikov treba sledovať
Hraničné poruchy glukózovej homeostázy sú ekvivalentom pojmu preddiabetes, alebo používaného slova z angličtiny prediabetes. Už tento názov znamená, že pacientov s takýmito poruchami je potrebné pravidelne sledovať, minimálne jedenkrát do roka.
Je to preto, lebo aj keď u nich typické diabetické mikroangiopatické zmeny, ako je poškodenie očí – diabetická retinopatia alebo obličiek – diabetická nefropatia, sú zriedkavé, ale veľmi často sa spájajú s tzv. syndrómom inzulínovej rezistencie a s náchylnosťou na predčasné aterosklerotické komplikácie v dôsledku kôrnatenia ciev.
Diabetes nevznikne z jedného dňa na druhý
Je to v korelácii s tým, že diabetes mellitus (predovšetkým 2. typu) nevznikne náhle z jedného dňa na druhý, ale obyčajne pred tým, ako sa zistí ochorenie, už 8 až 15 rokov sa vyvíja porucha hladiny krvného cukru, ktorá sa zhoršuje priemerne každý rok o 3 až 5 % a ochorenia sa potvrdí, keď dôjde z porušeniu regulácie krvného cukru na 50 %.
Liečba v súčasnosti predstavuje komplex režimových opatrení – diéta a fyzická aktivita. Cieľom je dosiahnuť a/alebo udržať si normálnu hmotnosť. Vhodná strava predstavuje základ liečby. Cvičením sa okrem dosiahnutia normálnej hmotnosti veľmi úspešne ovplyvňuje inzulínová rezistencia, ktorá je jednou z dvoch príčin vzniku metabolickej poruchy.
Základom je zmena životného štýlu:
- zníženie príjmu tukov, cukrov a celkového energetického príjmu,
- pohyb – pravidelná a celoživotná fyzická aktivita,
- normálna hmotnosť, príp. schudnutie – redukcia hmotnosti o 5 až 7 %,
kontrola krvného tlaku, - nefajčenie,
- kontrola cholesterolu (LDL-cholesterolu, HDL-cholesterolu a triacylglycerolov) a glykémie,
- úprava stravy – zvýšenie príjmu vlákniny, zeleniny.
Mám v rodine cukrovku, ako často by som mala ísť k lekárovi?
Odporúča sa kontrolovať a testovať všetkých nad 45 rokov každé 3 roky. Mladších aj častejšie, ak majú nadváhu a body mass index BMI 27 kg/m2, cukrovku v rodine, ak sa žene narodilo dieťa s pôrodnou hmotnosťou vyššou ako 4,5 kg alebo mala tehotenskú cukrovku, vysoký krvný tlak, poruchu hladiny tukov – triglyceridy >2,3 mmol/l a/alebo dobrý cholesterol HDL <1,1 mmol/l, zistenú hraničnú poruchu glukózovej homeostázy (PGT alebo IFG).
Kedy už ide o cukrovku?
Kritériá na diagnostiku DM
- opakovane glykémia nalačno 7 mmol/l,
- opakovane zistená náhodná glykémia 11,1 mmol/l + príznaky DM (smäd, častejšie močenie, chudnutie),
- glykémia 2. hodinu pri vyšetrení glykemickej krivky 11,1 mmol/l
MUDr. Adriana Ilavská, PhD., MBA, Diabetologická a metabolická ambulancia Bratislava