Diabetická noha je definovaná ako noha diabetika, ktorá je v dôsledku neuropatického, cievneho a kĺbového poškodenia ohrozená rizikom infekcie, ulcerácie (vznik vredu), gangrény (zápalu) a poškodenia hlbokých tkanivových štruktúr s vyústením do amputácie končatiny.
Asi 40 až 60 % netraumatických amputácií sa vykonáva práve u pacientov s diabetes mellitus, a 85 % týchto amputácií predchádza rozvoj ulcerácií, ktoré sú potenciálne liečiteľné.
Až 4 z 5 týchto defektov sú spôsobené vonkajším poranením, prevažne nesprávnou obuvou, takže vzniká rozsiahly priestor na prevenciu.
Rozvoj defektov podporujú aj deformity, opuchy
Za základný faktor vytvorenia diabetických defektov sa vo všeobecnosti považuje diabetická polyneuropatia (periférna aj autonómna), nedokrvenie tkanív nohy a infekcia. Významným patogenetickým faktorom syndrómu diabetickej nohy je taktiež porucha pohyblivosti kĺbov.
Rozvoj defektov podporujú aj deformity nohy, hyperkeratózy a opuchy, ktoré sú však zvyčajne samotným následkom pokročilej polyneuropatie.
Poškodenie senzorických vláken vedie k poruche citlivosti na dotyk, tlak, teplo, bolesť a k strate propriocepcie. Deficit motorickej inervácie spôsobuje zníženie svalovej hmoty, flexné deformity nohy (kladivkovité prsty), pokles priečnej a pozdĺžnej klenby.
V rámci klasifikácie stupňa postihnutia pri syndróme diabetickej nohy sa v súčasnosti najčastejšie používa klasifikácia podľa Wagnera, ktorá zohľadňuje hĺbku defektu a prítomnosť infekcie, pričom má aj dokázanú prognostickú hodnotu.
Schéma klasifikácie diabetickej nohy podľa Wagnera
Na liečbe sa podieľajú viacerí špecialisti
Manažment pacienta so syndrómom diabetickej nohy vyžaduje medziodborovú spoluprácu. Samozrejme, kľúčové postavenie má diabetológ, s cieľom optimalizácie liečby a dosiahnutia dobrej metabolickej kompenzácie. Veľký význam má lokálne ošetrovanie a odstránenie tlaku na defekty, čo je základnou podmienkou ich hojenia.
Zvýšený tlak spôsobuje poškodenie tkanív, nedokrvenosť a bráni rastu granulácií. Jednou zo základných požiadaviek je maximálne odľahčenie končatiny, dosiahnuté pomocou špeciálnej dočasnej obuvi, invalidného vozíka, bariel, kontaktnej sadry, najčastejšie však pokojom na lôžku.
Ďalším bazálnym terapeutickým prístupom, úspešným najmä pri povrchových defektoch, je pravidelné lokálne ošetrovanie, zahŕňajúce odstraňovanie nekrotických hmôt a patologicky zmeneného tkaniva až po zdravý okraj a spodinu.
Pri hlbších zápaloch je často nutná antibiotická liečba, ktorá trvá 4 – 6 týždňov. Samozrejme, pri ošetrovaní hlbokých defektov je nutná spolupráca s chirurgom.
Pomáha kyselina tioktová
Pomocou etiopatogenetickej neuroprotektívnej terapie kyselinou tioktovou, podávanou v úvode parenterálne, dokážeme zmierniť neuropatické prejavy (parestézie, pocity nepokojných nôh) a bolesti (nočné pokojové krampy), ktoré u pacientov dlhodobejšie pripútaných na lôžko či invalidný vozík predstavujú veľkú psychickú záťaž.
Tá spolu so sociálnymi a spoločenskými zmenami v živote pacienta s diabetickým defektom v konečnom dôsledku často vedie k depresii, ktorej liečba zlepšuje prognózu pacienta. Pri bolestivých defektoch sú často indikované analgetiká.
Doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH
V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava