Ľudský organizmus si v zime vyžaduje zvýšenú potrebu vitamínov, preto vynikajúcim zdrojom je práve kapusta. Pestuje sa viac ako 400 rokov. Kapusta bola pestovaná už starovekom Grécku alebo v Rímskej ríši, kde bola považovaná ako všeliek, schopný liečiť všetky choroby. V starom Grécku pripisovali kapuste božskú moc a stavali jej oltáre.
Mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v kapuste, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov skupiny B.
Dnešná moderná spoločnosť je závislá od cukru a kyslá kapusta už nepatrí medzi obľúbené potraviny. Preto veľa ľudí uprednostňuje výživové doplnky, len aby sa nenútili jesť čo im nechutí. Typická kyslá chuť je zapríčinená kyselinou mliečnou, ktorá vzniká kvasením cukrov pôsobením baktérií mliečneho kvasenia.
Kyslá kapusta obsahuje viac vitamínu ako čerstvá kapusta
Už 200 gramov pokryje množstvo všetkých bioaktívnych látok prospešných pre naše zdravie. Je bohatá najmä na betakarotén a vitamín C, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík. Obsahuje tiež kyselinu listovú- vitamín B9 a vlákninu.
Účinky kyslej kapusty:
- napomáha hojeniu rán,
- zlepšuje zrážanlivosť krvi,
- znižuje hladinu krvného tlaku,
- má protizápalové a antibiotické účinky,
- znižuje hladinu cukru v krvi,
- pozitívne bojuje aj proti rakovinotvorným bunkám či samotným nádorovým ochoreniam,
- pozitívne vplýva aj na náš mozog a nervy.
Mgr. Zuzana Klinčáková, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava