Fibrilácia predsiení je charakteristická nepravidelným a často rýchlym srdcovým rytmom, ktorý vedie k nekoordinovaným sťahom dvoch srdcových predsiení. Nepravidelný srdcový rytmus môže spôsobovať vznik krvných zrazenín, pretože krv sa môže pred jej prečerpaním do mozgu hromadiť v srdci. Toto ochorenie je zákerné najmä v tom, že až takmer 30 % pacientov nepociťuje žiadne príznaky.
„Fibrilácia predsiení je najčastejšia srdcová arytmia a môže to byť invalidizujúce ochorenie s život ohrozujúcimi komplikáciami pre pacientov. Bohužiaľ, jej výskyt v Európe aj na Slovensku stále rastie. Nedostatočné povedomie o záťaži spojenej s fibriláciou znamená, že je ťažké jej priradiť náležitú prioritu v plánoch zdravotníctva aj napriek rastúcim dopadom na zdravotné systémy,“ hovorí MUDr. Gabriela Kaliská, predsedníčka Slovenskej asociácie srdcových arytmií.
Ochorenie postihuje najmä ľudí po 60. roku života, ale nevyhýba sa ani mladej generácii. „Aj na Slovensku rastie počet ľudí, ktorým bola diagnostikovaná fibrilácia predsiení, a to nielen vo vekovej kategórii nad 60 rokov, ale aj mladšej vekovej skupine od 22 do 44 rokov,“ upozorňuje MUDr. Peter Hlivák, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Len v minulom roku malo podľa Národného centra zdravotníckych informácií fibriláciu predsiení 120 340 ľudí. Z toho vo vekovej skupine 22 – 44 rokov to bolo až 17 433 ľudí.
Pacienti tak týmto ochorením trpia dlhé obdobie bez toho, aby o ňom vedeli. Ide však o typické progresívne ochorenie, ktoré sa u 1 z 5 pacientov v priebehu 1 roka zmení z chvíľkovej fibrilácie na tzv. stálu fibriláciu predsiení.
Pozor na nepravidelnosť!
Dôrazným varovaním fibrilácie predsiení je nepravidelný tep. Základnými metódami, ktoré sa používajú na stanovenie diagnózy sú EKG a ultrazvuk. Odborníci odporúčajú, aby si pacienti s problémami srdca merali tep pravidelne doma, EKG a ultrazvuk nemusia vždy presne zachytiť takúto arytmiu. Tepová frekvenia by mala byť pravidelná, najlepšie od 70 - 80 tepov za minútu.
Pacient je tak vystavený riziku vzniku cievnej mozgovej príhody.
Až 20 % pacientov, ktorí utrpeli cievnu mozgovú príhodu, malo zistenú fibriláciu predsiení, ktorá je dnes dobre liečiteľným ochorením, pokiaľ sa včas zistí a pacient dodržuje liečbu.
Fibrilácia predsiení je zákerná v tom, že nie u každého pacienta sa prejaví typickými príznakmi, ako je búšenie srdca, nepravidelný rytmus, slabosť a únava či dýchavičnosť. Až 30 % pacientov nepociťuje tieto ťažkosti a lekár im zistí túto diagnózu až v momente, keď utrpia cievnu mozgovú príhodu. Fibriláciu predsiení odhalí EKG vyšetrenie a následne sa toto ochorenie lieči medikamentózne – antiarytmikami alebo tzv. katétrovou abláciou či operačne.
Svetová Asociácia fibrilácie predsiení vydala novú správu, v ktorej konštatujú, že fibrilácia predsiení patrí medzi najvýraznejšie zdravotné problémy sveta a nazýva ju epidémiou nového milénia.
Správa zdôrazňuje, že do roku 2030 sa počet pacientov s týmto ochorením pravdepodobne zvýši až o 70 % a do roku 2050 dôjde v Európe v porovnaní s inými krajinami sveta k najvyššiemu nárastu výskytu fibrilácie predsiení.
Okrem toho sa do roku 2030 očakáva nárast počtu mozgových príhod z 280- na 340-tisíc novo-diagnostikovaných ischemických náhlych cievnych mozgových príhod.