Hoci dospelý človek potrebuje denne prijať 2 – 4 gramy soli počas dňa v závislosti od stupňa fyzickej aktivity, v súčasnosti prijíma 10 – 15 gramov soli denne!
Pritom vzťah medzi príjmom sodíka a výškou krvného tlaku je priamy a progresívny. Sedemdesiatpäť percent konzumovanej soli pochádza zo spracovaných potravín, preto obmedzenie prisáľania pri konzumácii je menej dôležitým faktorom ako znižovanie obsahu soli, resp. sodíka pri technologickej príprave potravín.
Redukovaný príjem sodíka znižuje riziko hypertenzie o 20 percent
Sodík je faktorom, ktorý spôsobuje zvyšovanie krvného tlaku, pretože viaže vodu. Preto takto pôsobia aj iné zlúčeniny v potrave s obsahom sodíka, ale rozhodujúcou zložkou potravy je sodík obsiahnutý v soli.
Hoci ideálna spotreba soli za deň je 2 – 4 gramy, vzhľadom na populačné stravovacie zvyklosti nie je tento cieľ ľahko dosiahnuteľný. Ako horný limit pre prevenciu a liečbu hypertenzie sa celosvetovo stanovila maximálna hodnota 6 gramov pre dospelých. Pre deti menej, napr. vo veku 3 – 6 rokov do troch gramov na jeden deň, vo veku 1 – 3 roky maximálne dva gramy za deň.
Takto redukovaný príjem sodíka znižuje riziko hypertenzie o 20 percent, znižuje krvný tlak u pacientov s vyvinutou hypertenziou a zlepšuje jej liečbu pri dosahovaní cieľových hodnôt krvného tlaku. Je pozoruhodné, že aj „brzdí“ vzostup systolického tlaku so zvyšujúcim sa vekom. Najdôležitejšie však je, že znížený obsah soli v potrave preukázateľne redukuje riziko mozgovo-cievnej príhody a srdcového zlyhania.
U detí je situácia možno ešte alarmujúcejšia. Zjednodušene sa dá povedať, že „vykrmujeme budúcich hypertonikov“.
Vo Fínsku klesol príjem soli a znížila sa aj úmrtnosť
Aj keď pokles tlaku po redukcii príjmu soli na optimálne hodnoty nemusí byť u každého jednotlivca výrazný, pokles krvného tlaku o niekoľko milimetrov vo veľkej populácii vyvolá ďalekosiahle zmeny v kardiovaskulárnej morbidite a mortalite. Vo Fínsku napríklad za posledných 30 rokov klesol príjem soli o 30 – 35 % a zároveň v populácii vo veku do 65 rokov poklesla úmrtnosť na mozgovo-cievne príhody a koronárne choroby o 75 – 80 percent.
Tieto pozitívne zmeny vznikli napriek tomu, že spotreba alkoholu sa zdvojnásobila a zvýšil sa výskyt obezity a fajčenia (hlavne u žien). Vysvetlenie týchto benefitov spočíva hlavne v znížení priemerného krvného tlaku v tejto vekovej skupine o 10 mmHg. Naproti tomu v USA sa príjem soli zvýšil a bol spojený s nárastom obezity.
Celozrnné chleby a pečivo nemusia obsahovať menej soli
Dosiahli to hlavne tlakom prostredníctvom médií a dôsledným monitoringom obsahu soli v jednotlivých produktoch. Výskumní pracovníci vypočítali, že keď klesne v populácii príjem soli o jeden gram, zachráni sa každý rok v krajine 7-tisíc životov prostredníctvom zníženia krvného tlaku a jeho následných komplikácií (mozgovocievne príhody, srdcové príhody).
Je pozoruhodné a dôležité upozorniť našich obyvateľov, že celozrnné chleby a pečivo nemusia obsahovať menej soli, dokonca mnohé obsahujú soli viac než ostatné bežné produkty. Táto výhrada platí, aj pokiaľ ide o energetický obsah, celozrnné neznamenajú menej kalórií.
Aká je situácia na Slovensku?
Majú konzumenti dostatok informácii o obsahu soli v potravinách? Obsah soli sú už výrobcovia vďaka nariadeniam Európskej únie na balených potravinách povinní uvádzať. Bolo by však potrebné označovať obsah soli aj pri nebalených potravinách, napr. chlieb, pečivo, jedlá v reštauráciách, v obchodoch, výrobniach lahôdok a pod.
Doc. MUDr. Štefan Farský, predseda Slovenskej ligy proti hypertenzii