Ste odborným garantom projektu Slovenskej akadémie vied Čuch a COVID. O čom je tento projekt?
V zásade je o tom, aby sme sa nejako postarali o pacientov, ktorí prekonali infekciu COVID-19 a ako jediný trvalý príznak im ostala porucha čuchu, niekedy spojená aj s poruchou chuti. Tieto dva zmysly sa totiž jednoznačne nedajú úplne oddeliť.
Na internetovej stránke projektu www.cuch.sk je online test pre ľudí s poruchou čuchu. Ako sa otestujú?
Zaregistrujú sa a poštou dostanú farebne odlíšené fixky s piatimi vôňami. Sú to dosť jemné, no typické vône. Ľudia ich ovoňajú a identifikujú.
Môže sa stať, že niektorú z nich síce cítia, ale ju nepoznajú?
Je to možné, ja som polovicu týchto vôní nepoznal (smiech). Sú totiž veľmi jemné, ale umelé. Je však dobre, že ich aspoň cítia.
Ľudia teda fixky ovoňajú a čo majú potom spraviť?
Musia vyplniť dotazník a doplnia výsledky toho, čo cítia. Pošlú ho do Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach. Na základe výsledkov, aké pacient dosiahol, ho odborníci zaradia do štúdie a poskytnú mu zoznam zmluvných lekárov, u ktorých sa môže hlásiť na vyšetrenie. Zoznam som vytvoril ja – požiadal som kolegov vo všetkých krajských mestách, aby sa o týchto ľudí postarali a objednali ich na odborné vyšetrenie.
Prečo človek pri ochorení COVID-19 môže prísť o čuch alebo o chuť? Čo to spôsobuje?
Nie je to iba pri ochorení COVID-19, môže sa to stať aj pri obyčajnej chrípke, len sa kedysi tomu nevenovala až taká veľká pozornosť. Vírus má totiž na zmyslové bunky deštruktívne účinky, čiže ich zničí. Práve pri tomto ochorení sa zistilo, že mechanizmus nie je taký, že by priamo ničil bunky zodpovedné za prenos čuchových signálov, ale ničí podporné bunky. Samotná bunka nemusí byť úplne zničená, iba jednoducho nie je schopná prenášať vnemy. Ak sa toto zreštituuje – podporné bunky to všetko znova dajú dokopy a čuchový vnem sa môže opäť prenášať. Toto všetko trvá približne týždeň.
Pre pacienta musí byť veľmi nepríjemné, keď nemá čuch alebo chuť...
Ľudia sú z toho dosť nešťastní, jediná pozitívna vec na tom je, že schudnú, lebo jedia len preto, aby sa nasýtili, ale potešenie z toho nemajú.
Koľko percent ľudí má pri ochorení alebo po ňom problém s čuchom alebo chuťou?
Uvádza sa štyridsať až šesťdesiat percent.
Môže antigénové testovanie poškodiť nosové bunky?
Nos je citlivý, ale pri testovaní by sa nemalo nič poškodiť. Správne by sa malo ísť po spodine nosovej dutiny dozadu do nosohltana.
Čo je to čuchový tréning?
Je to niečo ako rehabilitácia čuchových vnemov, posilňovanie a dráždenie epitelu pachom. Pacient si nájde štyri-päť základných esencií, dvakrát denne ich približne desať sekúnd ovoniava, a tak si stimuluje čuchový orgán.
Ako dlho by mal takto trénovať?
Aspoň mesiac.
Pomáha to?
Áno. No ťažko vieme individuálne dokázať, že keby to nerobil, či by sa mu čuch vrátil. Na veľkých súboroch sa však zistilo, že keď sa tento čuchový tréning robí, sú výsledky lepšie, ako keby pacient nerobil vôbec nič.
Sú aj iné choroby, ktoré ovplyvňujú čuch a chuť, resp. spôsobujú ich stratu?
Napríklad chronický zápal nosa a prínosových dutín, takýchto pacientov máme v ambulancii každý deň.
Čiže stačí aj obyčajné prechladnutie?
Samozrejme. Nos sa zablokuje, to cítite pri každej nádche. Sliznica zhrubne, opuchne, začne sa na nej tvoriť viac hlienu a máte plný nos sopľov. Pachová látka sa tak k epitelom nedostane a vy necítite takmer alebo vôbec nič. Čuchový epitel sa totiž nachádza pomerne vysoko, až pri hornej časti nosovej priehradky a nosovej mušli, na strope nosovej dutiny. Keď sa toto všetko zablokuje, nič sa tam nedostane. Iba niečo silné, napríklad silná voňavka.
Môže byť strata čuchu a chuti niekedy trvalá?
Iste. Aj takých pacientov máme. Stáva sa to po opakovaných zápaloch nosa a prínosových dutín, ale zvyčajne sa to rozvinie postupne. Čuch sa pomaličky oslabuje, až si pacienti zrazu uvedomia, že necítia vôbec nič.
Naproti tomu pri ochorení COVID-19 je to náhle, vtedy sa na to pacienti nevedia adaptovať. Pokým čuch funguje, tak ho berieme automaticky, ale ak ho stratíme, je to veľké ochudobnenie.
Dá sa však povedať, že ľudia si čuch neraz aj sami „dobabrú“, napríklad alergici rôznymi nosnými sprejmi. Môžu si pri ich nadmernom používaní poškodiť samotné čuchové bunky?
Takýchto pacientov máme veľa. No môžem povedať, že pri zápale nosa a prínosových dutín to ľudia interpretujú rôzne. Pre človeka, ktorý sa živí čuchom, ako napríklad kuchár či čašník, somelier alebo ochutnávač, je to prvoradá vec. Riešia, že nemajú čuch, kým iných skôr trápi, že nemôžu poriadne dýchať cez nos.
Existujú vôbec nejaké lieky na obnovu zmyslových buniek?
Presne takto si to všetci predstavujú (smiech). Ľudia nechápu, že medicína ešte aj v súčasnosti nedokáže riešiť obnovu zničeného špecifického senzorického epitelu. Pozerajú na nás s tým, že dnes sa operujú mozgové nádory, transplantuje srdce a iné orgány a my nevieme nahradiť „nejaký smiešny“ čuch. Zatiaľ lieky nie sú.
Hovorí sa o fajčiaroch, že majú zničené chuťové poháriky na jazyku, je to pravda?
Áno, majú ich zničené a aj čuch majú horší. No to sú fajčiari, ktorí fajčia dvadsať rokov a denne vyfajčia dvadsať cigariet.
Článok bol uverejnený v časopise Téma 17/21