Emocionálne prejedanie sa nie je len o obyčajnom maškrtení. „Spúšťačom môže byť nepríjemný pocit, ktorý si nie vždy uvedomujeme,“ tvrdí Mária Markeová, nutričná poradkyňa a odborníčka na zdravý životný štýl.
Málokto vie, že existujú dva typy hladu: fyziologický a emocionálny
Fyziologický hlad je charakteristický tým, že rastie postupne, priamo úmerne s časom od nášho posledného jedla. Je to dôsledok aktivity nášho metabolizmu. Naše telo pociťuje hlad, a preto úplne prirodzene hľadá niečo sýte.
Sprievodné znaky hladu sa prejavujú stiahnutým žalúdkom, škvŕkaním v bruchu či bolesťou hlavy. Pri fyziologickom hlade nedochádza k spájaniu pocitov šťastia alebo viny s jedlom. Charakteristickým znakom je, že jesť nemusíme hneď, ale jedlo môže chvíľu počkať.
Emocionálny hlad je špecifický nielen okolnosťami, ktorého ho vyvolávajú, ale aj tým, že prichádza náhle. Naše telo zatúži po niečom špeciálnom, napríklad po čokoláde, čipsoch alebo iných maškrtách. Spúšťačom je nepríjemný pocit, ktorý si nie vždy uvedomujeme. Môže ním byť stres, smútok, hnev, či eufória. Emocionálny hlad alebo chuť je ťažké odôvodniť, veľmi ťažko sa tento druh hladu uspokojuje, a čo je najhoršie, najviac nám škodí pocit viny po najedení sa, respektíve po „maškrtení“.
Myseľ sa odpojí od tela
Pri emocionálnom hlade a následnom emocionálnom jedení sa podľa Markeovej odpojí naša myseľ od signálov tela, signálov fyzického hladu a tieto pocity nahradí túžba po niečom energetickom, vo väčšine prípadov nezdravom. „Problém nastáva v okamihu, keď sa jedlo stane „všeliekom“ ako sa vysporiadať s emóciami, s nepríjemnými životnými udalosťami,“ vysvetľuje výživová poradkyňa.
A to je podľa nej bod, v ktorom sa stáva jedenie úľavou či odreagovaním sa od stresu, riešením momentálneho smútku alebo odmenou za prežitie ťažkého dňa v práci. „Emocionálny hlad je veľmi nebezpečný a hrozí, že spôsobí u ľudí nadváhu a obezitu, ktorá môže byť spúšťačom všetkých civilizačných ochorení,“ dodáva.
Emocionálny hlad
- prichádza náhle
- musíme ho hneď uspokojiť
- máme chuť len na konkrétne potraviny (maškrty, nezdravé potraviny)
- po najedení sa nie sme uspokojení
- po jedle vzrastá pocit viny
Fyziologický hlad
- rastie postupne
- jedlo môže chvíľku počkať
- môžeme zjesť čokoľvek, aj zdravé varianty jedál znejú lákavo
- hlad skončí keď sa najeme
- jedenie nie je spojené s negatívnymi pocitmi
Za všetko môže dopamín
Prečo nám jedenie spôsobuje radosť a pocity šťastia? Mária Markeová hovorí, že jedným z dôvodov je dopamín, tzv. hormón šťastia. „So sladkým, slaným aj tučným jedlom prichádza pocit potešenia. Pre ten pocit šťastia solíme, aj keď máme vysoký krvný tlak a choré obličky, sladíme, aj keď nám hrozí cukrovka alebo inzulínová rezistencia a bez výčitiek zjeme vyprážaný syr, aj napriek zvýšenej hladine cholesterolu. Neskoro si uvedomíme, že nestačí iba jeden čips, lebo si vezmeme ďalší, až nám zostane len prázdne vrecúško,“ vysvetľuje odborníčka na výživu.
Podľa Márie je najťažšie, no najdôležitejšie uvedomiť si a prijať fakt, že v skutočnosti naše telo nemá chuť na cukor, masť ani soľ, ale naša psychika bubnuje na poplach, lebo potrebuje zvýšiť dávku dopamínu aby sme si zlepšili náladu. Mária hovorí, že emocionálne stravovanie, ktoré je istou formou prejedania sa ako reakcie na negatívne emócie je výraznejšie u žien ako u mužov. Súvisí to s vyššou mierou emocionálneho prežívania životných situácii, či už pozitívnych alebo negatívnych.
Je to podľa nej určite lepšia voľba, pretože tak sa zvýši dopamín nielen zo samotnej fyzickej aktivity, ale aj pocitu radosti a hrdosti, že ste urobili ďalší správny krok
na ceste za zdravím.
Začarovaný kruh. Ako z neho von?
Príležitostné odmenenie sa jedlom nemusí byť nevyhnutne zlé. Problém nastáva, ak je jedlo primárnym spôsobom zvládania negatívnych pocitov. Ak otvárame chladničku alebo ideme do cukrárne vždy, keď sme smutní v strese, rozrušení, osamelí alebo vyčerpaní, môžeme uviaznuť v nezdravom kruhu, v ktorom náš skutočný problém nikdy nevyriešime.
Po emocionálnom jedení často prichádza pocit vlastného zlyhania a obrovské výčitky. Tie človek nedokáže ustáť a opäť ich „hasí“ obľúbeným jedlom. Dostáva sa tak do začarovaného kruhu, z ktorého je ťažké vyjsť. Ako z kola von?
1. Naučte sa rozlišovať medzi fyziologickým a emocionálnym hladom.
Prvým krokom je naučiť sa rozlišovať jednotlivé hlady a uvedomiť si, či sme naozaj hladní alebo emocionálne rozrušení.
2. Identifikujte spúšťač.
Spúšťače môžu byť u každého rôzne. Niekto reaguje na stres, iný na vyčerpanie, smútok, hnev alebo nudu. Počúvajte sami seba a snažte sa pomenovať situácie a emócie, ktoré predchádzali emocionálnemu hladu.
3. „Nakŕmte“ svoje pocity inak
Naučte sa zvládať svoje emócie inak, ako jedlom. Ak chcete prestať s emocionálnym jedením, musíte nájsť ďalšie spôsoby ako sa emocionálne naplniť.
(pripravené v spolupráci s preventivne.sk - portál Všeobecnej zdravotnej poisťovne)