Petržlen (Petroselinum crispum) je základom chuti mnohých jedál, polievok, plniek. Túto jeho vlastnosť doteraz nezatienila ani konkurencia mnohých atraktívnych korenín a zelenín. Je jednou z prvých rastlín, ktorou si naši predkovia spestrovali pomerne skromnú a chuťovo málo výraznú stravu. Skôr však, ako sa dostal do našej kuchyne, bol už súčasťou „zelenej lekárne“.
Je málo známe o petržlene, že je nielen nenahraditeľnou zeleninou, ale aj liečivou rastlinou. V antických národoch bol najskôr symbolom radosti a slávy a už v 3. storočí pred n. l. ho používali ako korenie. Starí Gréci a Rimania poznali aj jeho liečivé účinky. A práve Rimania priniesli petržlen do zaalpských krajín, kde čoskoro zdomácnel. Pôvodne rástol v celom Stredozemí v hornatých oblastiach, kde ho zbierali, ale len jeho vrchnú časť bez použitia koreňa. U nás sa mu dostalo pozornosti hlavne za vlády Karla Veľkého (r. 742 - 814), ktorý mal zvláštny zmysel pre zeleninu a direktívne prikázal pestovať petržlen pri svojom sídle. Do Anglicka a zámoria sa rozšíril až v 16.storočí.
Viacero kultivarov
Dnes poznáme viac kultivarov petržlenu: listový, kučeravý a koreňový. Všetko sú to dvojročné rastliny, ktoré vytvárajú v prvom roku listovú ružicu a vretenovitý koreň, v druhom roku kvitnú a vytvárajú semená. Semená rovnako ako celá rastlina obsahujú petržlenové silice. Tieto sa z plodov extrahujú a používajú pri príprave polievkových korení. Petržlenová vňať nielen dochucuje jedlá, ale má nesmierne vysoký obsah chlorofylu, karoténov a vitamínu C, čím sa zaraďuje medzi najlepšiu vňaťovú zeleninu. Okrem toho obsahuje draslík, vápnik, síru, selén, fosfor, horčík a mangán. Petržlenové silice, ktoré sú prítomné vo vňati i koreňoch – predovšetkým apiol a miristicin - dráždia obličky a zvyšujú vylučovanie moču. Rozširujú arteriálny lúmen, čím sa nepatrne znižuje krvný tlak. Silice pôsobia aj na tráviaci trakt, čo sa prejavuje zvýšením sekrécie tráviacich enzýmov a uvoľnením kŕčov hladkého svalstva, preto sú vhodné aj pri poruchách trávenia, kolikách a sklonom k meteorizmu. Listy majú aj antibakteriálne účinky a často sú súčasťou urologických čajov. Na prípravu záparu z koreňa sa používajú jednotlivé dávky 2 – 5 g, v praxi bežne 2 kávové lyžičky na šálku vody.
Šťava na rany
Čerstvá šťavy z rastlín sa používa v ľudovom liečiteľstve ako obklad na rany, opuchliny a miesta poštípané hmyzom (namočené ľanové plátno).
Petržlen však zďaleka nie je neškodná zelenina, pri ktorej platí: čím viac, tým lepšie. Nakoľko obsahuje látku apiol, ktorá prekrvuje sliznice, veľké dávky môžu byť nebezpečné v tehotenstve, môžu vyvolať potrat, prípadne môžu vyvolať návaly krvi do hlavy. Apiol vo vyšších dávkach poškodzuje pečeň, vyvoláva halucinácie, tras a epileptické kŕče. Intoxikácia vzniká najčastejšie pri predávkovaní silice. Občas sa môže vyskytnúť aj alergická dermatitída. Bežné používanie 1-2 lyžíc čerstvej nasekanej petržlenovej vňate na osobu je neškodné.
Na okne i v záhrade
Pestovanie petržlenu je možné vo všetkých oblastiach. Keďže semená klíčia veľmi dlho, vysievajú sa už v marci. Modernejšie technológie odporúčajú vysievanie už v jeseni, pretože rastlina dobre odoláva mrazom. Konzumujeme koreň ako aj vňať. Pre zimnú potrebu môžeme pestovať petržlenovú vňať z drobných koreňov založených do ľahkej zeminy v kvetináči za oknom. V truhlíkoch možno pestovať petržlen aj zo semena. Najjednoduchší spôsob je odrezať vrchol koreňa, položiť ho reznou plochou na tanier, zaliať tenkou vrstvou teplej vody a rýchliť na svetle a teple.
PRE KUCHÁRKY
Polievka z petržlenovej vňate
2 zväzky petržlenovej vňate nasekajte na drobno a vložte do ½ litra vriacej osolenej vody. Medzitým pripravte halušky: do dvoch rozšľahaných žĺtok postupne vmiešajte krupicu, pokiaľ hmota nezhustne. Potom malou lyžičkou vykrajujte halušky, vkladajte do polievky a varte, pokiaľ nevyplávajú na povrch. Nakoniec pripravte svetlú zásmažku, zavarte ju a po pridaní asi pol litra kyslého mlieka alebo smotany len mierne prehrejte.
Zelené maslo
Do osminky zmäknutého masla vmiešajte 3 lyžice veľmi jemne nasekanej petržlenovej vňate, mierne okoreňte a osoľte. Takto pripravená nátierka je určená k rýchlej spotrebe, na chlebíčky a pod. V chlade vydrží až 3 dni bez straty vône.
Ing. Mária Kleňová
Foto: www.fotolia.com