StoryEditor

Herbert George Wells

22.10.2012, 23:26
Autor:
(dia)(dia)
Herbert George Wells sa vo svojej mysli zaoberal vecami, o ktorých sa iným ani len nesnívalo. Jeho fantázia ho unášala do iných svetov, ďalekej budúcnosti či na Mesiac, kde sa stretával s jeho obyvateľmi.

 

Herbert George Wells sa vo svojej mysli zaoberal vecami, o ktorých sa iným ani len nesnívalo. Jeho fantázia ho unášala do iných svetov, ďalekej budúcnosti či na Mesiac, kde sa stretával s jeho obyvateľmi. Svoju obrazotvornosť prenášal do kníh, vďaka čomu sa stal slávnym vedecko-fantastickým spisovateľom, ktorý dokázal svojimi príbehmi v ľuďoch spôsobiť doslova paniku.

 


Otec science fiction - tento prívlastok mu prischol rovnako ako luxembursko-americkému vynálezcovi a spisovateľovi Hugovi Gernsbackovi a francúzskemu spisovateľovi Julesovi Vernemu. Jeho svet sa však netočil len okolo fantastických príbehov, do jeho kníh sa premietali aj jeho socialistické a filozofické názory.

Vášnivý čitateľ
Herbert G. Wells sa narodil 21. septembra 1866 v Bromley v Anglicku do veľmi chudobnej rodiny. Matka Sarah Neal zarábala peniaze ako upratovačka, otec Joseph Wells prispieval do rodinného rozpočtu najmä z dobrovoľných príspevkov, ktoré získal ako profesionálny hráč kriketu. Rodina vlastnila aj malý obchodík s porcelánom a športovými potrebami, ktorý ale do rodinnej kasy neprinášal takmer žiadne peniaze. Herbert, ktorému hovorili „Bertie“, v ňom od siedmich rokov nadobúdal svoje prvé skúsenosti predavača. To však netrvalo dlho, pretože po tom, ako si zlomil nohu, sa ocitol na dlhé týždne na lôžku. Voľný čas si malý chlapec krátil čítaním kníh, najmä z miestnej knižnice, ktoré mu nosili otec a susedia. Bertie knihy miloval, nedokázal sa od nich odlepiť, avšak jeho talent písať sa objavil až o niekoľko rokov neskôr.

Pomocný učiteľ
Hneď ako Bertie vyzdravel, nastúpil na súkromnú Obchodnú akadémiu Thomasa Morleya. Školu ale pre otcovo zranenie nedokončil. Joseph totiž pre zlomeninu nohy nemohol viac hrať kriket a tým pádom nezarobil peniaze na Herbertovo štúdium. Herbertovi neostávalo nič iné, len školu opustiť a nájsť si zamestnanie. Matka mu vybavila miesto pomocného učiteľa na Národnej škole v obci Wookey, kde bol riaditeľom jeho vzdialený príbuzný Arthur Williams. Toho však čoskoro prepustili a s ním sa ocitol bez práce aj Herbert.

Chudoba a knihy
Ani v rodnom dome mladý muž nezažíval najšťastnejšie chvíle. Jeho rodičia prežívali vo vzťahu neustále turbulencie, matka preto nakoniec prijala miesto komornej vo vidieckom dome Uppark v Sussexe s podmienkou, že do domu nesmie priviesť manžela, ani deti. Odvtedy žili oddelene, hoci sa nikdy nerozviedli a ani jeden z nich nemal iný vzťah.
Mladý Wells matku často navštevoval, až jeho prítomnosť majiteľom vidieckeho sídla prestala prekážať. Herbert si návštevy u matky predlžoval, nielen preto, aby jej robil spoločnosť, ale najmä preto, že v dome objavil veľkolepú knižnicu, v ktorej sa zoznámil s množstvom klasických diel.
Od roku 1880 začal Herbert navštevovať gymnázium v mestečku Midhurst, onedlho ho však matka poslala neďaleko Upparku do veľkého obchodného domu Hyde´s Drapery Emporium v Southsea, aby sa vyučil za obchodníka. Toto obdobie Wells považoval za najnešťastnejšie vo svojom živote, čo ho inšpirovalo k napísaniu románu Kipps (1905) o chudobnom chlapcovi, ktorému nečakané dedičstvo prináša niekoľko chvíľ radosti a vzápätí radu trápenia a starostí.

Študent prírodných vied
V roku 1883 Herbert požiadal mamu, aby sa mohol vrátiť späť na gymnázium v Midhurste, kde najprv študoval, potom pracoval ako učiteľ. Nasledujúci rok strávil intenzívnym štúdiom prírodných vied, chcel sa totiž dostať na Normal School of Science v Londýne, čo sa mu aj podarilo. Získal štátne štipendium a šancu vymaniť sa z nízkej sociálnej vrstvy. Húževnato študoval zoológiu a biológiu, dokonca pod vedením slávneho biológa Thomasa Henryho Huxleyho, zvaného „Darwinov buldog“. Wells začal žiť spoločenským životom, navštevoval Fabiánsku spoločnosť, verejné prednášky v dome spisovateľa Williama Morrisa, založil školský časopis. Všetko bolo v poriadku, až prišiel deň, keď Herbert nespravil skúšku z geológie. Tým sa všetko zmenilo. Stratil štipendium a musel ukončiť štúdium.

Neverník
Sklamaný Herbert si našiel zamestnanie v Severnom Walese, no onedlho oň prišiel a po tomto neúspechu sa ho s finančnými ťažkosťami ujala teta Mary. S príchodom do jej domu sa pre Wellsa začalo nové obdobie. Zoznámil sa s tetinou dcérou Isabel Marie, s ktorou sa v roku 1891 oženil. Po štyroch rokoch ju však opustil pre svoju študentku Amy Catherine Robbins (Jane), s ktorou mal dvoch synov – Georgea Philipa a Franka Richarda. Avšak ani Jane nebol verný, podvádzal ju s mnohými ženami, ktoré sa stávali postavami v jeho knihách. So spisovateľkou Amber Reeves mal neskôr dcéru Annu Jane a s feministkou Rebeccou West splodil syna Anthonyho Westa.

Svetový autor
Okrem záletníctva sa Wells venoval aj svojej záľube – písal poviedky, niektoré z nich v roku 1895 publikoval. V tomto roku vydal svoj prvý vedecko-fantastický román Stroj času, vďaka ktorému sa stal zo dňa na deň svetovým autorom. Wells sa v ňom zaoberá eugenikou, etikou vedeckých experimentov, Darwinovou teóriou a náboženstvom. Čitateľov zoznamuje s mužom, ktorý sa preniesol do vzdialenej budúcnosti, kde sa stretol s ľudskou rasou biologicky rozštiepenou na dve odlišné a vzájomne nepriateľské poddruhy.
Druhým Wellsovým románom je Ostrov Doktora Moreaua (1896), ktorý však vzbudil odmietavé reakcie, kritika na román nepovedala ani jedno pekné slovo, dokonca ho nazvala hnusným a krutým dielom. Je to tiež vedecko-fantastický román popisujúci biologické experimenty, ktoré menia zvieracie bytosti a približujú ich ľuďom.
Medzi jeho úspešné vedecko-fantastické romány patria Neviditeľný (1897) a Vojna svetov (1898), v ktorom popisuje krvavú inváziu mimozemšťanov z Marsu na Zem. Román preslávila najmä rozhlasová dramatizácia o štyridsať rokov neskôr. Poslucháči totiž dej považovali za skutočnosť, čo spôsobilo doslova masovú paniku.

Majster v predpovediach
Wells bol majstrom v tom, že vo svojich knihách predpovedal množstvo vecí, ktoré sa neskôr vyplnili. Napríklad v poviedke Obrnenci (1903) opísal používanie tankov, chemických zbraní či jadrovej energie. Z ďalších jeho predpovedí sa vyplnila výroba syntetických diamantov v diele Výrobca diamantov, či objav strategického rádioaktívneho materiálu v románe s názvom Tono-Bungay (1909).
Zatiaľ čo jeho najpopulárnejšie diela majú tendenciu ukazovať chmúrnu budúcnosť ľudstva, nechýba v nich jeho cynický a ironický humor. Po roku 1900 začínajú v jeho tvorbe viac prevládať spoločenské, filozofické a sociálne témy. Vychádzajú romány Láska a pán Lewisham (1900), Moderná utópia (1905), Príbeh pána Pollyho (1909), Dejiny sveta (1919 – 1920), Diktátor (1930) či Veda o živote (1930). Na tomto diele spolupracoval so svojím synom, zoológom a spisovateľom Georgeom P. Wellsom a biológom Julianom Huxleym.

Z románov filmy
Poslednou knihou, ktorú Wells stihol vydať, bol filozoficko-sociálny román Rozum v koncoch (1945), v ktorom napísal, že nahradenie ľudstva iným živočíšnych druhom nie je až tak zlý nápad. H.G. Wells zomrel 13. augusta 1946 vo svojom dome v Londýne. V predslove knihy Vojna vo vzduchu v roku 1941 (kniha prvýkrát vyšla v roku 1908, potom v roku 1921) Wells napísal, že jeho epitaf na hrobe by mal znieť: „Hovoril som vám to. Vy prekliati blázni!“
Wellsovo majstrovske dielo inšpirovalo viacero režisérov, výsledkom bolo sfilmovaných množstvo románov, napríklad Prví ľudia na Mesiaci, Kipps, Neviditeľný, Ostrov stratených duší, Stroj času či Vojna svetov.

Diabetik a vegetarián
Okrem toho, že H. G. Wells písal, venoval sa aj umeniu, designu, politike a vo veľkej miere aj diabetu. Sám bol totiž diabetikom a dôsledným vegetariánom. Práve pre svoju diagnózu sa podieľal na zakladaní spoločnosti Diabetes UK zaoberajúcej sa výskumom, liečbou a zlepšovaním života ľudí s cukrovkou.

(ivk)
Zdroj a foto: internet

menuLevel = 2, menuRoute = dia/slavni-s-diabetom, menuAlias = slavni-s-diabetom, menuRouteLevel0 = dia, homepage = false
21. jún 2024 18:48