Pre jedných bol Pinochet krvavým diktátorom, iní ho zase považovali za človeka, ktorý zachránil juhoamerickú krajinu pred „ľavicovým nebezpečenstvom“. Faktom zostáva, že svojou pravicovou politikou postavil čílsku ekonomiku na nohy. Popri tom však hrubo porušil ľudské práva a prenasledoval opozíciu.
Keď v decembri pred dvoma rokmi obletela svet správa, že Pinochet vo veku 91 rokov zomrel, niektorí nevedeli potlačiť smútok a iní sa radovali. Ošetrujúci lekári označili vtedy jeho zdravotný stav za kritický – trpel niekoľkými chorobami, vraj sa uňho prejavoval Parkinsonov syndróm a bol dlhoročným diabetikom. Vzdelanie a začiatok kariéry Augusto José Ramón Pinochet Ugarte sa narodil 25. novembra 1915 v čílskom meste Valparaíso. Pochádzal zo skromnej rodiny bretónskych imigrantov - jeho predkovia prišli z tohto francúzskeho kraja do Chile v 18. storočí. Po absolvovaní základného a stredoškolského vzdelania ho v roku 1933 prijali na vojenskú školu, ktorú o štyri roky ukončil. Službu v pluku Chacabuco v meste Concepción začal hneď po štúdiu a v roku 1939 získal hodnosť podporučíka. O niekoľko rokov neskôr sa oženil s Lucíou Rodríguez, ktorá mu porodila päť detí – tri dcéry a dvoch synov. Bola to práve Pinochetova manželka, ktorá bola v rokoch 2005 až 2007 obvinená zo spreneverenia niekoľkých desiatok miliónov. Ale nepredbiehajme. Pinochet si okrem vojenskej akadémie ešte doplnil vzdelanie štúdiom práva, ktoré ukončil v roku 1953. Vtedajší prezident ho vymenoval do hodnosti brigádneho a neskôr divízneho generála.
Chuť moci
Začiatkom sedemdesiatych rokov bol pri moci prvý socialistický prezident Čile Salvatore Allende. Pinochet bol jeho blízkym priateľom a príbuzným a Allende ho dokonca vymenoval do funkcie hlavného veliteľa čílskej armády. To mu však nebránilo pripojiť sa k štátnemu prevratu, ktorý sa uskutočnil v noci 11. septembra 1973. Jednotky podporované tankami a letectvom zaútočili na prezidentský palác a prevzali moc od prezidenta Allendeho. Ten krátko potom, ako ho zajali, spáchal samovraždu. Vojenská junta si za svojho najvyššieho predstaviteľa zvolila práve Pinocheta. Ten rozpustil kongres, pozastavil ústavu a zaviedol prísnu cenzúru, ktorá zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám. Počas diktatúry zahynuli stovky ľudí a ďalšie tisíce skončili vo väzení, kde ich tajná služba drasticky vypočúvala alebo rovno vypovedala z krajiny.
Pomoc ekonomike
Napriek takýmto pomerom mal Augusto Pinochet aj mnoho prívržencov, pretože krajina sa začala ekonomicky vzmáhať. Dialo sa to aj vďaka pomoci USA, ktoré sa počas studenej vojny snažili potláčať ľavicové tendencie v Latinskej Amerike. Ešte počas vlády jeho predchodcu - Salvadora Allendeho - sa totiž rútil systém verejných financií, v nebývalej miere sa rozmohol čierny trh a hyperinflácia, takže ekonomika bola na pokraji krachu a Pinochet hľadal riešenia.
Prehra, choroba a zatykač
V roku 1988 prehral čílsky diktátor Pinochet referendum, ktoré vyústilo do nových prezidentských volieb, v ktorých ho na pozícii hlavy štátu nahradil Patricio Aylwin. Pinochet si však svoju moc poistil tým, že sa stal doživotným senátorom. Vtedy už dávno nepatril k najmladším a trpel rôznymi ochoreniami, medzi iným aj diabetom. To spolu s nezdravým životným štýlom a tuhým fajčením vyústilo neskôr do vysokého štádia diabetickej neuropatie. V roku 1998 sa rozhodol pre liečenie vo Veľkej Británii a počas pobytu v Európe naňho španielsky sudca vydal zatykač. Viac ako rok musel stráviť v domácom väzení a po návrate do rodného Čile ho obvinili z hrubého porušovania ľudských práv, podvodov a korupcie. Snahy dostať ho pred súd boli neúspešné, pretože bol podľa slov obhajcov vo veľmi zlom zdravotnom stave. Posledné roky prežil juhoamerický diktátor v domácom väzení, kde neskôr na srdcový infarkt zomrel.
(kk)
foto: internet