Už tento či budúci víkend si mnohí z vás môžu zatancovať napríklad na Katarínskej zábave. Nepokazte si žúrku len preto, že máte diabetes.
„Budem si mať kde pichnúť inzulín? Aké spoločenské šaty si vybrať, aby zakryli pumpu? A čo tam budem jesť? Čo ak budem mať problém s hypoglykémiou po tancovaní? Nebude jednoduchšie ostať radšej doma?“ Ak sa pre takéto pochybnosti vyhýbate spoločenskému životu, je na čase spraviť zmenu. Cukrovka predsa nie je choroba, ktorá bráni v spoločenskom živote. Čím viac o svojej diagnóze viete, tým ľahšie budete vedieť prispôsobiť svoj režim výnimočným situáciám. A to je cieľom.
Plánujte
„Inzulín má slúžiť nám a nášmu životu, nie naopak. Dávky treba prispôsobiť dennému rytmu človeka. To je to, čo sa diabetik musí naučiť,“ hovorí MUDr. Eva Rajecová z diabetologickej ambulancie v Nemocnici Podunajské Biskupice. Ak patríte k tým, ktorí používajú rýchloúčinkujúce druhy inzulínu, akým je napríklad analógový inzulín, nebudete mať s jeho prispôsobením vášmu programu žiaden problém. V prípade, že sa chystáte do divadla či na koncert, najlepšie je navečerať sa o niečo skôr ako zvyčajne a skôr si aj aplikovať dlhoúčinkujúci nočný inzulín. „Spoločenské udalosti končia niekedy aj neskoro v noci a to už je na dlhoúčinkujúci inzulín neskoro. Takže radšej si ho treba pichnúť o niečo skôr ako zvyčajne,“ radí MUDr. Rajecová. Ďalej si treba naplánovať, ako to bude s večerou. Ak idete na recepciu, rodinnú oslavu či svadobnú hostinu, treba jedlu prispôsobiť krátkoúčinkujúci inzulín. Na takýchto podujatiach býva často podávaná aj druhá večera okolo deviatej večer. V takom prípade ešte dopichnite 2-4 jednotky podľa toho, koľko si myslíte, že budete jesť.
Ste parketový lev?
Diabetes by vás v zábave nemal nijako obmedzovať. Ak máte chuť, poriadne to roztočte aj na parkete. Treba tomu však adekvátne prispôsobiť dávky inzulínu a príjem potravy. To znamená viac zjesť alebo znížiť dávku inzulínu o 1-2 jednotky pred plánovanou pohybovou aktivitou. A čo s nočným inzulínom? To závisí od toho, koľko bude podujatie trvať. Pichnúť si nočný inzulín okolo desiatej je ešte v poriadku, o pol noci je však na jeho podanie už prineskoro. Je váš režim založený na fixných dávkach inzulínu? V tom prípade by ste mali o niečo zvýšiť dávku večerného inzulínu, inak by ste na večernú zábavu doplatili vysokou rannou glykémiou. Ak si nie ste istí s úpravou svojho režimu v mimoriadnej situácii, určite vám s tým pomôže váš diabetológ. Najlepšie preto urobíte, ak sa s ním pred plánovanou akciou poradíte.
Pozor na hypoglykémiu
Pohyb v spojení so zvýšeným potením môže viesť k hypoglykémií. Treba na ňu myslieť skôr, ako sa vám pred očami začnú zjavovať tmavé kruhy. Ak sa teda chystáte pretancovať večer, nezabudnite pravidelne kontrolovať hodnoty na glukomeri. A čo ak to na vás predsa len príde? V takom prípade treba rýchlo vypiť džús alebo niečo malé zjesť. Vaši najbližší by mali vedieť, ako sa zachovať, ak začnete v dôsledku hypoglykémie strácať vedomie. Najlepšie je takému stavu predchádzať, no ak už nastane, je dôležité vedieť správne reagovať. „Ak sa dostaví somnolentný stav, v ktorom vedomie už nie je plne aktívne, postihnutému netreba dávať jedlo, aby sa nestalo, že kúsky potravy vdýchne. Uprednostňujeme podanie glukagonu. Pri prvých príznakoch je najlepšie rýchlo roztopiť hroznový cukor vo vode a podať ho vo forme tekutiny,“ odporúča odborníčka.
Otroci inzulínu?
Ak nechcete byť otrokmi svojho inzulínového režimu, musíte porozumieť jeho fungovaniu. Kým v tele zdravého človeka prebieha vylučovanie inzulínu automaticky a bez toho, aby o tom vedel, cukrovkár musí tento proces sám vedome riadiť. Preto si vopred premyslite, ako bude vyzerať váš deň, čo všetko vás čaká a tomu prispôsobte aj čas pichania a dávky inzulínu.
Dvakrát meraj
„Pacient na inzulíne ma vlastne voľný režim, pretože sa prispôsobuje tomu, čo potrebuje,“ tvrdí diabetologička. Alfou a omegou je však sebakontrola. Práve vo výnimočných situáciách treba častejšie sledovať glykémie, aby ste sa presvedčili, či ste zvolili správne dávky inzulínu. Ako sa hovorí, dvakrát meraj a raz rež. Pre spoločenské udalosti to platí dvojnásobne. Glukomer preto majte vždy poruke!
Moderní pomocníci
Cukrovka by v súčasnosti nemala byť prekážkou spoločenskému vyžitiu. Existuje predsa množstvo pomôcok, ktoré vo výnimočných situáciách diabetikom zľahčujú život. „V dnešnej ére inzulínových pier nie je žiadnym problémom zobrať si túto pomôcku so sebou a pichnúť si inzulín niekedy v prestávke koncertu či divadelného predstavenia. Okolie si nemusí nič všimnúť. Je to len o prispôsobení sa diabetika,“ ozrejmuje MUDr. Rajecová. Dnes už existujú glukomery, ktoré sa ľahko zmestia aj do malej dámskej kabelky. Tohto pomocníka, spolu s prúžkami treba mať vždy so sebou. Okrem toho sú na trhu aj jednorazové perá, určené práve na výnimočné situácie, ako je cestovanie či spoločenské udalosti.
Režim šitý na mieru
A čo ak sa liečite perorálnymi antidiabetikami? Nájsť ten správny model pre špeciálne príležitosti bude v tom prípade o niečo ťažšie. Nie však nemožné. Opäť to závisí od toho, do akej miery svoju chorobu poznáte. Ak sa chystáte napríklad na svadbu a tušíte, že stôl plný dobrôt vás donúti zjesť viac ako zvyčajne, bude lepšie zvýšiť večernú dávku tabletiek. Inak by vás ráno nemilo prekvapila vysoká glykémia. Podľa odborníčky môžu takéto zlé hodnoty pretrvávať aj dva-tri dni a to už je nežiaduce. Problémom s glykémiou treba radšej predchádzať, ako ich riešiť až keď je neskoro. Preto ak si nie ste istí dávkami tabletiek pri výnimočných príležitostiach, poraďte sa so svojím diabetológom.
Ženy, spoločnosť a móda
Samozrejme, že vo výnimočný večer chce každá z nás vyzerať krásne. Vďaka malým glukomerom a nenápadným inzulínovým perám sa môžete do spoločnosti pokojne vypraviť s trendovou mini kabelkou. Ak máte inzulínovú pumpu, dá sa vhodne skryť pod dlhé či trojštvrťové rukávy. Nie je to však nutné. Mnoho diabetikov sa za túto pomôcku nehanbí a pokojne ju „vystavuje“ verejnosti na obdiv.
Problémom diabetičiek bývajú topánky. Ak sa aj v bežnom živote obúvajú do pohodlných ortopedických topánok, výnimočné spoločenské udalosti si priam pýtajú opätky. Podľa diabetologičky si to raz za čas môže dovoliť aj diabetička. Je však dobré zobrať si aj náhradnú obuv a neskôr večer sa prezuť do niečoho pohodlnejšieho.
Alkohol ma premohol
Nie je žiadnym tajomstvom, že spoločenské príležitosti sú často aj príležitosťami pre konzumáciu alkoholu. Za predpokladu, že to s ním nepreženiete, na tom nie je nič zlé. Ak máte diabetes, mali by ste byť zvlášť opatrní. Alkohol vám totiž môže spôsobiť aj vážnejšie problémy ako tzv. „spoločenskú únavu“. Okrem toho, že je kalorický a zvyšuje glykémiu, výrazne zaťažuje aj pečeň. Diabetici ju pritom majú slabšiu než zdraví ľudia. Alkohol však pre vás nemusí byť úplné tabu. Treba si vybrať správny druh a množstvo. Najlepšie urobíte, ak si pripijete s čašou suchého bieleho vína. Pite vždy popri jedle a nepreháňajte to s množstvom. Ideálne sú 2-4 dcl pre muža, žena by z toho mala vypiť len polovicu, pretože jej organizmus odbúrava alkohol pomalšie. A ktorým druhom alkoholu sa vyhýbať? „Pivo by som neodporúčala vôbec, pretože je veľmi kalorické a môže spôsobiť vysoké glykémie,“ radí diabetologička. Nevhodné sú aj liehoviny, ako zvykneme hovoriť, „tvrdý“ alkohol. Ak si ho dáte ako aperitív, je to v poriadku. Rozhodne by ste však pri ňom nemali stráviť celý večer. Je totiž mimoriadne kalorický a zaťažuje pečeň.
Slávnostné hostiny
So spoločenskými udalosťami sa často spája aj stolovanie. Ako si dopriať gurmánsky zážitok bez nadmerne zvýšenej glykémie? Zásadou číslo jeden je jesť častejšie a menšie porcie. Vo výnimočných situáciách ako je svadba, promócie či stužková slávnosť, sa môžete stravovať aj voľnejšie, no po dohode s lekárom tomu treba prispôsobiť dávky inzulínu alebo tabletiek. Niektorým jedlám je lepšie vyhnúť sa za každých okolností. Čo sa týka sladkostí, skúste krémové zákusky radšej obchádzať. Namiesto toho si doprajte napríklad štrúdľu. Uprednostňujte zeleninové šaláty, prípadne ľahké mäsové jedlá z bieleho mäsa či rýb.
Lekári v divadle
Organizátori spoločenských a kultúrnych podujatí sú povinní zabezpečiť svojim hosťom pomoc v krízových situáciách. Nemusíte sa preto báť, že v prípade nehody, nevoľnosti či straty vedomia ostanete so svojím problémom sami. Pýtali sme sa, ako je to s prvou pomocou v Slovenskom národnom divadle. Podľa manažérky hostesiek SND Márie Debnárovej majú všetky hostesky za sebou okrem iného aj výcvik prvej pomoci a na každom predstavení je prítomná lekárska pomoc. „Každý večer prídu dvaja lekári a predstavia sa hosteskám. Tie vedia o tom, kde budú lekári sedieť, aby ich v prípade potreby mohli zavolať. Zvyčajne majú miesta na balkóne, kde majú najlepší rozhľad. Takže keď sa niečo deje, môžu okamžite zasiahnuť,“ vysvetľuje M. Debnárová. Divadlo disponuje aj lekárskou miestnosťou, kde je možné človeka ošetriť a podať mu prvú pomoc. „Vo vážnejších prípadoch voláme záchranku,“ udáva Mária Debnárová. Hoci to nie je na dennom poriadku, stáva sa to. Manažérka hostesiek si spomína na niekoľko prípadov nevoľností alebo dokonca infarktu.
Zvoľte si vhodné miesto
Nevyhýbajte sa kultúre len preto, že si musíte pichnúť inzulín či niečo malé zjesť práve v čase predstavenia. Samozrejme, nie je príjemné vstať uprostred radu a prinútiť k tomu aj ostatných, aby vám uvoľnili cestu a mohli ste sa predrať von. Jedným z možných riešení je kúpiť si lístok na kraji radu v blízkosti dverí. Takmer každé divadlo ponúka aj miesta na lóžach, odkiaľ sa dá potichu vzdialiť aj počas predstavenia. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam. „Ak je nejaký problém, treba o tom hovoriť. Sme tu na to, aby sme ho vyriešili tak, aby sa nikto necítil trápne,“ hovorí Mária Debnárová.
ANKETA
Chodíte do spoločnosti?
Mnohí diabetici trpia rôznymi zábranami, keď sa majú vybrať do spoločnosti. Rozmýšľajú, kedy a kde sa najedia, či si budú musieť upraviť režim a či budú mať príležitosť pichnúť si inzulín. Zaujímalo nás, aké sú vaše skúsenosti s návštevou divadiel, kín a rôznych spoločenských a kultúrnych podujatí.
Dodnes mám zábrany
Rada si vyjdem do spoločnosti. Kým som bola na inzulínových perách, stále som musela zvažovať množstvo faktorov. Záviselo to od toho, kam som mala ísť. Či som sa tam mohla v prípade potreby najesť, dopichnúť si inzulín, aké budú asi reakcie ľudí. Keď tam boli moji známi, tak som problém nemala, ale pred neznámymi mám dodnes isté zábrany. Nespomínam si na žiadny „trapas“. Ale mám zo seba zvláštne pocity a fakt je, že sa hanbím, keď počas hodiny v škole chrúmem keksík pod lavicou, pretože musím. Asi najväčší a zároveň dosť častý problém som mala počas skúšky alebo len zápočtu, keď som dostala hypoglykémiu, ale nemala som po ruke nič. Bolo mi trápne v takej situácií sa vypýtať a ísť sa zachrániť pred hypoglykémiou. Je to síce divné, pretože mám 22 rokov, ale napriek tomu s tým mám problémy. Svoje oblečenie však cukrovke nijako neprispôsobujem. Nevadí mi, že mi vidno pumpu a kanylu s ihlou. Moje obľúbené miesto na ihlu je na ruke, čo je v lete neprehliadnuteľné a vzbudzuje záujem kdekoľvek, kam sa pohnem. Ale nemám problém vysvetliť „zvedavcom“, čo to je, na čo to je a vyviesť ich z omylu, že to nie je antikoncepčná náplasť ani náplasť proti fajčeniu. Samotná pumpa mi vadí len keď sa mi kanyla do niečoho zakvačí, napríklad do kľučky, a následne mi vytrhne z ruky ihlu. Na to si musím dávať pozor, pretože je to dosť nepríjemné. Ani topánky nijak zvlášť neprispôsobujem, ale nohám venujem mimoriadnu pozornosť takmer každý deň.
Zuzana
Cukrovka mi neprekáža
Som spoločenský typ a cukrovka mi v tom neprekáža, hlavne teraz, keď som už na pumpe. Mal som hypoglykémiu všelikde, ale nič si z toho nerobím. Snažím sa kupovať vhodnú, dobrú a značkovú obuv. Pumpu dám na opasok alebo na nohavice a zakryjem ju tričkom. Ale napríklad pri športe som aj bez trička a vôbec mi to nevadí.
Lukáš
Nezostanem doma
Rád si vyrazím do spoločnosti, a diabetes mi v tom nebráni. Nikdy sa mi nestalo, že by som to neurobil kvôli cukrovke. Obliekam a obúvam sa tak, aby som sa cítil dostatočne pohodlne.
Slávo
Ešte sa len učím
Nie som spoločenský typ človeka, ale občas si rada niekam zájdem. Vzhľadom na to, že mám diabetes len rok, ešte sa len učím zvládať mimoriadne situácie. Ale aj tak mám pocit, že diabetes ma obmedzuje. Niekedy sa napríklad na návšteve cítim trápne, keď všetci jedia a ja nie, pretože čakám na účinok inzulínu.
Marcela
Nemôžem všetko a všade
Ja si myslím, že som spoločenský typ. Je pravdou, že mi diabetici nemôžme všetko a všade. Ak môžem, tak do spoločnosti idem, ale ak nie, tak ostanem doma. Niekedy je to fakt škoda a trápi ma to, ale čo už. Keď idem von, prispôsobujem sa cukrovke len tým, že zvyknem nosiť trošku dlhšie rukávy, aby nebolo vidieť vpichy a sem tam aj modriny.
Peter
Občas sa cítim trápne
Som vyslovene spoločenský typ. Rada trávim čas s ľuďmi. Ešte sa mi nestalo, aby som niekam nešla len kvôli môjmu ochoreniu. Keď chcem niekam ísť, cukrovka mi v tom nezabráni. To by mi muselo byť naozaj veľmi zle. Napriek tomu som zažila niekoľko trapasov kvôli diabetu. Najmä s jedlom. Čo sa týka hypoglykémie, je pravda, že sa občas kvôli nej cítim trápne, ale ľudia v mojom okolí mi to nikdy nedali pocítiť. Zopárkrát som si musela dať pozor, aby mi nebolo vidno modriny po pichaní inzulínu. A topánky? Nosím to, v čom sa cítim dobre. Lodičky si dám len občas, ale určite ich nosenie neobmedzujem pre chorobu.
Zuzana
(tab)