Hovorí sa, že choroba si nevyberá. To isté platí aj o diabete, ktorému sa nevyhol ani jeden z najúspešnejších Talianov, autor niekoľkých desiatok operných árií Giacomo Puccini.
Puccini sa narodil v Toskánsku, presnejšie v mestečku Lucca, krátko pred Vianocami ( 22. decembra ) v roku 1858. Rodina Pucciniovcov bola v okolí známa svojou muzikálnou históriou – až 5 generácií sa zaoberalo hudbou! Giacomov otec zomrel, keď mal chlapec iba päť rokov. Neskôr mladíka poslali na štúdium k strýkovi, ktorý ho charakterizoval ako nedisciplinovaného študenta.
Prvé diela
Mladý Puccini po skončení štúdia prijal ponuku kostolného varhaníka v rodnom meste Lucca. Avšak bola to práve Aida od Verdiho, ktorá inšpirovala jeho kariéru operného skladateľa. Zaujímavosťou je, že spolu s bratom Michelom prešli takmer 19 míľ (30 kilometrov), aby vzhliadli Verdiho operu v meste Pisa. V roku 1880 vďaka istému príbuznému a štipendiu mal možnosť študovať hudobnú kompozíciu na Milánskom konzervatóriu. V tom istom roku skomponoval dvadsaťjedenročný mladík prvé dielo Messa, ktoré je dnes známejšie pod názvom Messa di Gloria. V roku 1882 zložil prvú operu Le Villi, s ktorou sa prihlásil do súťaže. Napriek tomu že nevyhral, sa Le Villi dostalo do pozornosti Giulia Ricordiho – a ten sa o niekoľko rokov neskôr postaral o uvedenie Pucciniho druhej opery Edgar.
Manon Lescaut
Od roku 1891 začal Puccini tráviť čoraz viac času v Torre del Lago, komunite približne pätnásť míľ od rodného mesta Lucca. V tejto lokalite si neskôr aj kúpil pozemok a postavil dom, dnes známy pod menom Villa Museo Puccini, ktoré je prístupné verejnosti a spravuje ho Giacomova vnučka Simonetta Puccini. Na tomto mieste skomponoval známy Talian aj svoju tretiu operu Manon Lescaut, ktorá mu priniesla prvý úspech a spoluprácu s Luigim Illicom a Giuseppem Giacosom. Tí sa podpísali aj pod úspešné uvedenie ďalších Pucciniho opier ako la Bohéme, Tosca a Madame Butterfly. S humorom Giacomo Puccini bol vraj charakteristický svojim zmyslom pre humor a jeho život je opradený desiatkami vtipných historiek. Skladateľ mal vraj vo zvyku, že každý rok na vianočné sviatky posielal svojim starým priateľom malú pozornosť – vlastnoručne zhotovený „panettone“, známy taliansky slávnostný koláč. Jedného roku poslal koláč Toscaninimu. Až po odoslaní si spomenul, že s týmto veľkým dirigentom je vlastne na vojnovej nohe a pretože v žiadnom prípade nechcel vzbudiť dojem, že ako prvý podáva ruku na zmierenie, poslal mu telegram: „Panettone som poslal nedopatrením.“ Na druhý deň sa ozval Toscanini telegrafickou odpoveďou: „Panettone som nedopatrením zjedol.“
Škandály a krízy
Po roku 1904 začalo Pucciniho tvorivé obdobie „spomaľovať“ a jeho diela sa už hrali menej často. Vo februári 1903 si skladateľ pri automobilovej nehode zlomil nohu. Autor známych diel však ani na chvíľku nestratil svoj humor. Keď ho prišli navštíviť priatelia, aby sa popýtali, ako sa mu darí, odpovedal: „Výborne! Dokonca mi už začínajú stavať pomník!“ Prekvapeným hosťom ukázal svoju zlomenú nohu v sadrovom obväze: „Neveríte? Tak sa pozrite, jedna noha je už hotová!“ O niekoľko rokov neskôr po nehode Pucciniho manželka Elvira falošne obvinila ich domácu Doriu Manfredi z aféry s Puccinim. Obvinenia sa neskôr ukázali ako neopodstatnené, ale už bolo neskoro. Doria spáchala samovraždu a Giacomo musel smútiacim pozostalým zaplatiť vysoké odškodné. Zlé obdobie trvalo až do smrti vydavateľa Giulia Ricordiho, ktorá takmer ukončila Pucciniho tvorivé obdobie. Po Ricordiho smutnom odchode sa mu podarilo vytvoriť ešte niekoľko diel, ktoré sa zapísali do hudobnej histórie, a to napríklad La Rondine, Il Trittico alebo Turandot, ktoré dokončil až po Pucciniho smrti skladateľ Francom Alfanom. Turandot uviedli v milánskom divadle La Scala koncom apríla 1926. Rozlúčka Puccini doplatil najmä na svoj dávny neduh – fajčenie. V roku 1923 mu diagnostikovali rakovinu hrtana a v posledných rokoch trpel aj na cukrovku. Giacomo Puccini zomrel 29. novembra 1924 na pooperačné komplikácie – správa o skladateľovej smrti zasiahla Rím akurát vo chvíli, keď sa na javisku hrala jeho opera La Bohéme. Predstavenie bolo okamžite zastavené a na počesť známeho talianskeho autora zaznela Chopinova pieseň Funeral march.
(kk)
foto: internet