Používaš inzulínové pero alebo pumpu? Aké mávaš bežne hodnoty glykémie?
Doteraz som používala perá, približne 2 mesiace mám pumpu, keďže sa snažíme o bábätko. Hodnoty glykémie sa mi pohybujú od 4,5 do 7,5 mmol/l, ale pri niektorých extrémne chutných jedlách stúpne aj na 13 – 15 mmol/l. Samozrejme, hneď to korigujem inzulínom.
V ktorých situáciách najčastejšie pozoruješ rozhádzanú glykémiu?
Pri strese a niekedy aj pri cvičení. Pred cvičením mám normál a počas neho asi prejdem cez hypo a následne telo vylúči cukor z pečene, čo potom robí ešte pol dňa problémy. Už som sa to naučila korigovať, no niekedy predsa len telo zareaguje ináč.
Ako tráviš voľný čas?
Cvičím jogu a pilates, mám malého psíka, tak prechádzkami a kreatívnym vymýšľaním hlúpostí a tiež milujem knihy – elektronické.
Čo nosí diabetička ako ty v kabelke? Čo v nej nesmie chýbať?
Rozhodne tam nesmie chýbať nejaký keksík, najlepšie celozrnný natur s nejakým ovocím, čokoládky sa roztápajú. Ďalej mobil, kľúče, glukometer, balzam na pery, krém na ruky, hygienické vreckovky. Moja kabelka váži asi 3 kg, ako skoro každá žena v nej nosím všetko, čo by som „mohla potrebovať“.
Stalo sa ti niekedy, že si si doma zabudla inzulín alebo inú nevyhnutnú pomôcku, ktorú využívaš na kontrolu diabetu?
Samozrejme, stalo, stane sa to každému. Ak som mohla, vrátila som sa z práce, keď sa nedalo, tak som sa to snažila korigovať. Po 9 rokoch už viem, ktoré jedlo mi ako pôsobí na glykémiu. Keď som si zabudla inzulín, menej som jedla, aby mi nestúpala glykémia. Pri pumpe je to fajn, inzulín mám určite stále so sebou a korigujem to podľa situácie.
Zaujímaš sa módne dia trendy? Vlastníš sama nejaké dizajnové puzdro alebo inú modernú diabetickú pomôcku?
Zaujímajú ma novinky, ale ani nie tak módne, ako praktické, respektíve rôzne zlepšováky.
Stáva sa ti, že diabetes vnímaš ako prekážku alebo obmedzenie vo svojom živote?
Od prvého dňa som diabetes nebrala ako prekážku, skôr som bola vďačná, lebo som si uvedomila, že žijem tempom, ktoré sa dlhodobo nedalo zvládať. Ďakujem za diabetes, lebo keby ma nebol spomalil, tak už by som určite mala nejakú inú zákernejšiu chorobu. Keby som si mala bezpodmienečne vybrať jednu chorobu, z palety chorôb by som si určite vybrala diabetes. Naučil ma lepšie sa stravovať, viac sa hýbať, spomaliť tempo a užívať si každú chvíľu. Ak je človek zodpovedný, tak sa dá pekne korigovať a relatívne sa vyhnúť vážnym komplikáciám.
Máš zaujímavý, humorný alebo smutný zážitok súvisiaci s diabetom?
Jeden osudový mám. Pred pár rokmi som menila inzulíny. Telu trvá 1 až 2 dni, kým sa ustáli a ukáže sa, ako reagujú. Práve v tom čase mal môj bývalý priateľ kúpené lístky na futbal do Anglicka a nechcela som mu to rušiť, tak som mu povedala, nech pokojne ide. Mal ísť na tri noci. Prvú noc som cítila, že mi ide glykémia dole, aj som ju zajedala. Druhú noc som to už, žiaľ, neustrážila. Pebrala som sa na to, že mi zvonil mobil a videla som, že volá priateľ. Ale to mii už nefungovali svaly, tak som len smutne pozerala na mobil. V spálni som mala otvorené okno a nejak som ešte zo seba dokázala vylúdiť nejaké podivné zvuky, nezrozumiteľný krik. Prebrala som sa so záchranármi v mojej spálni.
Priateľ priletel o deň skôr, vraj mal taký divný pocit, že musí ísť. A keďže som nechala kľúče v dverách, nevedel sa dostať dnu. Keď som nereagovala ani na zvonenie zvončeka, ani na mobil, už vedel, že je zle. Keďže sme v tom období mali pri paneláku lešenie, vyšiel ním hore a oknom sa dostal do bytu, pichol mi glukagón a zavolal záchranárov. Život je krásny, všetko je, ako má byť.
(ivk)