Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., je pre väčšinu pacientov známy ako primár diabetológie Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni. Pre jedinečnosť tohto zariadenia by sa s ním rád stretol každý diabetik, aby sa utvrdil v správnosti svojej liečby. Jeho meno sa skloňuje v množstve ďakovných listov pacientov, ktorí mu prešli rukami. Nie všetci však vedia, že od minulého roku zastáva aj funkciu predsedu Slovenskej diabetologickej spoločnosti (SDS).
Priblížte čitateľom Slovenskú diabetologickú spoločnosť.
Dovoľte mi najskôr srdečne pozdraviť všetkých našich pacientov. Slovenská diabetologická spoločnosť je stavovská a učená spoločnosť. To znamená, že združuje najmä lekárov-diabetológov, ale tiež iných odborníkov, ktorí majú k tomuto medicínskemu odboru blízko. Rieši otázky koncepčné, podporuje vedu a výskum, najmä však adekvátne fungovanie diabetológie na Slovensku, čo má význam najmä pre pacientov.
Aký konkrétny význam má pre samotného pacienta?
SDS záleží na tom, aby sa na poli diabetológie dosahovali čo najlepšie výsledky v starostlivosti o pacienta, aby sa odďaľoval a znižoval podiel komplikácií, aby sa zlepšovala kvalita života a aby sa predlžovala priemerná dĺžka života našich pacientov. Tieto ciele sa snažíme dosiahnuť zabezpečovaním kvalitnej a dostupnej starostlivosti, celospoločenskou edukáciou, organizáciou prevencie a včasných vyšetrení. Našou ambíciou je tiež dosiahnuť čo najlepšie ukazovatele starostlivosti aj v medzinárodnom meradle. To sú všetko ciele, ktoré v konečnom dôsledku smerujú predovšetkým k pacientom. SDS okrem toho obhajuje a podporuje aj adekvátne spoločenské, sociálne či ekonomické požiadavky a záujmy pacientov, a to ako v rámci svojich možností, tak aj pri komunikácii s príslušnými úradmi a organizáciami. Dôležité však je, aby svoje združenia vytvárali aj pacienti samotní, a aby tieto združenia boli akcieschopné. SDS považuje pacientske združenia za svojich partnerov.
Aké sú najbližšie ciele SDS?
Program SDS na nasledovné obdobie je veľmi bohatý a ambiciózny. Okrem aktivít zameraných na zabezpečenie adekvátnej starostlivosti o diabetikov, čo znamená schopnosť poskytnúť stanovený štandard starostlivosti a jej dostupnosť na celom území Slovenska, pripravuje SDS dva veľké projekty. Ide o vytvorenie Registra pacientov s diabetom mellitus na Slovensku a realizáciu Národného diabetologického programu, zameraním ktorého je celospoločenská edukácia, prevencia, aktívny skríning a včasná diagnostika. Do tohto programu tiež patrí vybudovanie fungujúcej siete podiatrických pracovísk, čo sú pracoviská zamerané na starostlivosť o pacientov s komplikáciou označovanou ako diabetická noha.
Na čo kladiete najväčší dôraz?
Diabetes je možné označiť za jedno z najčastejších, najzávažnejších a ekonomicky najnáročnejších ochorení, ktoré v dôsledku komplikácií významne zhoršuje prognózu a kvalitu života pacienta. Toto ochorenie je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek či amputácií na nohe a niekoľkonásobne sú pri ňom zvýšené aj srdcovo-cievne ochorenia. Liečba diabetu a jeho komplikácií odoberá až 16 – 18 % z celkového rozpočtu na zdravotníctvo. Toto všetko sú dôvody, prečo je potrebné sa ochorením vážne zaoberať a snažiť sa najmä o jeho prevenciu. Cieľom celonárodnej edukácie je vzbudiť v pacientoch vedomie o tomto ochorení, jeho dôsledkoch, ale aj o možnostiach, ako sa mu vopred ubrániť.
Aký môže mať vhodná prevencia dopad na potenciálneho diabetika?
K dispozícii máme niekoľko veľkých klinických štúdií, ktoré ukázali, že ochoreniu je možné predísť, a to aj u pacientov s takzvanými rizikovými prediabetickými syndrómami, napríklad s poruchou tolerancie glukózy, čo sú akési obdobia „pred búrkou“. Najefektívnejším prístupom sa ukazuje racionalizácia životného štýlu. Táto formulka neznamená nič iné, než začať sa o seba starať, zvýšiť pohybovú aktivitu, znížiť telesnú hmotnosť, ak človek trpí nadváhou alebo obezitou, a zracionalizovať spôsob stravovania. Znamená to najmä výber zdravých potravín a energetickú vyváženosť potravy. Ambíciou Národného diabetologického programu je podať návod na tieto úkony. Vzbudiť záujem o preventívne vyšetrenia a včasnú diagnózu. Poznatky z posledných rokov nám totiž celkom jednoznačne ukázali, že prognóza pacienta s diabetom závisí predovšetkým od jeho kontroly v najvčasnejších štádiách, a teda aj od včasnej diagnózy. Ak je pacient dobre kontrolovaný v prvých rokoch ochorenia, tento benefit pretrváva aj v neskorších rokoch. Naopak, ak bol pacient diagnostikovaný neskoro a počas prvých rokov nedostatočne kontrolovaný, jeho prognózu zásadným spôsobom už nezlepší ani neskoršia intenzifikácia liečby. Intenzívnou kontrolou možno totiž komplikáciám predísť, nie však zvrátiť ich pokročilejšie štádiá.
Novinkou je ambícia vybudovať centrálny register pacientov s diabetom. Aké údaje by obsahoval?
Starostlivosť o pacientov s diabetom je jedným zo stabilných ukazovateľov úrovne zdravotnej starostlivosti v krajine. Napriek alarmujúcim číslam ohľadom cukrovky však stále nevieme odpovedať na celý rad otázok štatistického charakteru, ktoré majú nepochybný význam pre následnú koncepciu starostlivosti. Nevieme, akú máme úmrtnosť diabetikov, priemernú hodnotu HbA1c, nemáme možnosť hodnotiť medicínsku efektivitu liečby s ohľadom na komplikácie, ani kvalitu starostlivosti v jednotlivých regiónoch Slovenska, a ani finančnú efektivitu jednotlivých terapeutických postupov. Pri medzinárodnom posudzovaní nevieme odpovedať na celý rad otázok.
V krajinách EÚ, ako aj vo vyspelých krajinách celého sveta sa tejto problematike venuje veľká pozornosť, čo odráža aj budovanie tzv. národných registrov diabetikov. Cieľom vytvorenia Národného registra pacientov s diabetom mellitus v SR je evidencia všetkých pacientov s týmto ochorením vrátane údajov o ich metabolickej kontrole, stave mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií a liečbe. Register umožní adekvátny štatistický prieskum základných údajov ako počet diabetikov, ich delenie podľa regiónu, veku, pohlavia, typu diabetu, dĺžky trvania ochorenia, hodnotenie kvality starostlivosti a jej dynamický priebeh v priebehu času. Tieto a ďalšie údaje umožnia nielen priame porovnanie sa s ostatnými krajinami EÚ, ale aj vylepšiť stratégiu našej zdravotnej politiky.
Aký význam pripisujete pacientskym organizáciám diabetikov?
Zmyslom budovania pacientskych organizácií je možnosť legitímneho presadzovania ich záujmov súvisiacich s ochorením na najvyšších úrovniach. Sú to otázky spoločenské, právne, sociálne, ekonomické, ale aj odborné. V konečnom zmysle prispievajú k lepšiemu uplatneniu sa, nižším nákladom na liečbu, lepšej starostlivosti, lepšej kvalite života, ale tiež napojeniu na medzinárodné štruktúry, ktoré môžu pacientom priniesť informácie a skúsenosti, teda ďalšie obohatenie.
Ako by podľa vás mala fungovať aktívna pacientska organizácia?
V prvom rade by mala mať čo najviac členov a dobrú organizovanosť. Mala by mať jasné ciele, medzi ktoré by mali patriť aj otázky fungovania siete ambulancií a centier, ich dostupnosť, kvalita starostlivosti, ktorú dostávajú. Mala by byť akcieschopná v presadzovaní svojich sociálnych a ekonomických požiadaviek. Medzi pacientmi s diabetom je veľa známych osobností, ľudí z rôznorodých profesií, organizácií, čo môže napomáhať pri takýchto snahách. Pacientska organizácia by mala spolupracovať s SDS a tieto organizácie by sa mali vzájomne podporovať.
Čo by malo diabetika motivovať k tomu, aby sa stal členom takejto organizácie?
V nadväznosti na predošlé odpovede odpoviem veľmi jednoducho. Ak hovoríme, že na Slovensku je bezmála 400-tisíc pacientov s diabetom, potom je to veľmi veľká spoločenská sila, ktorá má aj politickú vážnosť. Čím viac členov, tým väčšia sila a vážnosť pri presadzovaní svojich záujmov.
Aký je podľa vás skutočný počet diabetikov na Slovensku?
diabetes mellitus veľmi rýchlo narastá a nadobúda rozmery epidémie. Kým v roku 1985 bolo vo svete evidovaných asi 30 miliónov diabetikov, v roku 2003 ich už bolo 194 miliónov a ak sa tento trend nepodarí spomaliť, prognózy uvádzajú, že v roku 2025 počet evidovaných pacientov presiahne 333 miliónov. Na Slovensku pribudne každoročne 6-8-tisíc pacientov. Ak však berieme do úvahy demografický vývoj, t. j. ak odrátame zomretých, každoročne pribudne cca 11 000 – 13 000 nových pacientov. Podľa skríningovej štúdie realizovanej Slovenskou diabetologickou spoločnosťou je podiel občanov s diabetom na Slovensku až 7 %, čo je viac, než sme sa doposiaľ domnievali (5,3 %). Ide však o výskyt porovnateľný s inými krajinami EÚ. Pri súčasnom počte obyvateľov Slovenska to predstavuje asi 380 000 – 400 000 pacientov.
Akú časť z celkového počtu tvoria diabetici 2. typu?
Treba zdôrazniť, že diabetes mellitus nie je jedno ochorenie. Je to len spoločný názov pre celý rad – minimálne 50 ochorení, ktoré sa prejavujú zvýšenou hladinou glykémie. Príčiny sú teda rôzne. Diabetes mellitus 2. typu predstavuje z celkového počtu cca 80 – 85 %. Ide o najpočetnejšiu skupinu. Opäť však ide o veľmi heterogénnu skupinu, z ktorej sa zrejme budú postupne odčleňovať bližšie definované skupiny.
Pri akej príležitosti sa často diagnostikuje diabetes?
Klasickými, učebnicovými prejavmi sú: časté močenie, smäd, fyzická slabosť a psychická únava. Teda príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť aj pri iných ochoreniach. Dôležité však je, aby sa pri uvedených ťažkostiach vždy myslelo aj na cukrovku a neodkladne sa vykonali príslušné vyšetrenia. Nástup ochorenia môže byť veľmi intenzívny a súvisiaci metabolický rozvrat môže pacienta veľmi rýchlo ohroziť na živote. To sa týka najmä cukrovky 1. typu, ktorá často prepukne už v detstve. Pri diabete 2. typu, ktorý sa obvykle začína v dospelom veku, môže byť začiatok ochorenia nenápadný a môže sa stať, že ochorenie sa diagnostikuje neskoro, v štádiu rozvinutých komplikácií, alebo pri vyšetrení pre úplne iné ochorenie. No takáto situácia by dnes už mala byť len výnimočná a chcem znovu apelovať, aby sa na ochorenie myslelo. Každý človek po 40. roku života by mal mať vyšetrenú hladinu krvného cukru aspoň raz za dva – tri roky a ak je zároveň obézny, má vysoký tlak, vysoké hladiny krvných tukov alebo prekonal infarkt či cievnu mozgovú príhodu, mal by preventívne vyšetrenie absolvovať
Čo častejšie spôsobuje komplikácie diabetu? Dĺžka trvania cukrovky, alebo jej neskoré odhalenie?
Nedá sa to presne oddeliť. S trvaním, dĺžkou ochorenia riziko komplikácií prirodzene narastá. Rýchlosť tohto nárastu sa však dá významne ovplyvniť adekvátnou kontrolou a liečbou ochorenia. Pre celkovú prognózu je však veľmi dôležitá najmä včasná diagnóza a súčasne od začiatku ochorenia intenzívna kontrola a liečba.
Na čom najčastejšie zlyháva liečba cukrovky? Na zle nastavenej liečbe, alebo na slabej spolupráci pacienta?
Spolupráca pacienta je mimoriadne dôležitá a tvorí minimálne 50 % úspechu liečby. Liečba sa nastavuje vždy podľa konkrétnej situácie pacienta a zohľadňuje typ diabetu, dĺžku jeho trvania, prítomnosť a štádium komplikácií, ale tiež hmotnosť, stravovacie návyky, fyzickú aktivitu. Pokiaľ sa posledné tri menia často a výrazne, ak napríklad pacient nedodržiava odporúčanú energetickú hodnotu potravy, najmä množstvo sacharidov alebo fyzickú aktivitu, dochádza k nerovnováhe s odporúčanou liečbou a k zhoršeniu výsledkov. Spolupráca závisí predovšetkým od osobnosti pacienta. Môžeme však očakávať iba takú spoluprácu, akej pacienta naučíme. Nenahraditeľnú úlohu má teda edukácia a rodinná podpora. U niektorých pacientov je však stav veľmi komplikovaný a úplne optimálne výsledky sa nedarí dosiahnuť ani počas hospitalizácie s využitím najmodernejších prístupov.
Ako predísť cukrovke 2. typu?
Najlepšou cestou je striedmosť a racionalizácia životného štýlu. To znamená kvalitná, energeticky vyvážená strava, pričom za optimum sa považuje tzv. stredomorská strava s množstvom zeleniny, ovocia, rýb a ľahkej hydiny, orechy, surový olivový olej, domáce omáčky s obsahom cesnaku, cibule, celozrnné pečivo, celozrnné cestoviny a podobne. Úplne nevhodné sú fast foody, vysokoenergetické nápoje, údeniny či biele pečivo. Významnú úlohu zohráva pravidelná fyzická aktivita a pokiaľ je človek obézny, redukcia telesnej hmotnosti. A, samozrejme, pokúsiť sa redukovať stres.
S čím diabetici bojujú viac? So zmenou stravovania, či s aktívnym pohybom?
To je veľmi individuálne. Záleží na predošlých životných návykoch, na životnom štýle. Jedálničiek sa veľmi ťažko mení pacientom z rodín, kde sa konzumuje veľa tukov, údenín, sladkostí, či bieleho chleba a, naopak, málo zeleniny či ovocia. Pokiaľ sa táto „kuchárska kniha“ dedí z pokolenia na pokolenie, môže byť racionalizácia stravovania skutočne problematická. Ak sa aj pacient pokúsi o zdravý spôsob stravovania, stáva sa pre zvyšok rodiny akýmsi čudákom. Vždy je dôležité, aby sa racionálne stravovala celá rodina. Podobná paralela platí aj pre fyzickú aktivitu.
S akým prístupom pacienta ste sa vo svojej praxi stretli najčastejšie? Ľahostajný, úzkostlivý, sebaľútostivý, zodpovedný...
Doplnil by som ešte výraz „nezúčastnený“, keď pacient má pocit, že za výsledky liečby je zodpovedný jeho lekár a že neuspokojivá glykemická kontrola je dôsledkom zle nastavenej liečby lekárom. Pacientov treba už od začiatku viesť k vlastnej zodpovednosti, kde lekár je najmä pomocníkom.
Médiá uvádzajú, že každý piaty Slovák je obézny. Znamená to, že raz bude každý piaty Slovák diabetik?
Asociácia medzi obezitou a diabetom je skutočne veľmi vysoká. Niekedy sa hovorí aj o takzvanej diabezite a jej epidémii. Zatiaľ čo v bežnej populácii máme asi 7 % diabetikov, v populácii obéznych je ich niekoľkonásobne viac. V niektorých etnikách, ako sú napr. Pima Indiáni, je výskyt cukrovky a obezity až 80 %. Táto asociácia zrejme súvisí s genetickou predispozíciou a následnými spoločnými patogenetickými mechanizmami. Teda narastajúci výskyt diabetu možno pripísať aj narastajúcej obezite, keď obezita vytvára situáciu, ktorá u predisponovaného pacienta zvyšuje riziko cukrovky.
Pred pár dňami sme odovzdali ocenenie Sestra roka v diabetológii. Ako vnímate prínos sestry v liečbe diabetikov?
Diabetologická sestra zohráva veľmi dôležitú a nezastupiteľnú úlohu v procese starostlivosti o pacientov s cukrovkou. Pre pacienta v ambulancii je to nielen bežná ambulantná sestra, ale predovšetkým edukátorka a poradkyňa v množstve úkonov, ktoré musí pacient s diabetom zvládnuť, a to počnúc diétnymi radami, cez rady pri ovládaní pera, glukometra či pumpy, až po rady pri ošetrovaní dolných končatín. V poslednej dobe sa zdá, že práve pre časovú náročnosť týchto úkonov sa nápor na diabetologické sestry zvyšuje a niet divu, že mnohí lekári by prijali aj dve, pripadne viac dobre vyškolených diabetologických sestier. Zdôrazňovanie úlohy sestry a vzdelávanie sestier je preto jedným z cieľov SDS. Doposiaľ prebehlo už niekoľko školení o edukácii pacienta sestrou a onedlho spustíme certifikované školenie sestier v problematike starostlivosti o diabetickú nohu.
Darí sa vám osobne popri pracovnej vyťaženosti stravovať zdravo, pravidelne a venovať sa športovej aktivite?
V zásade áno. Zdravá strava nesúvisí s pracovnou vyťaženosťou. Je to predovšetkým výber zdravých potravín. Osobne som zástancom už spomínanej stredozemnej stravy. Horšie je to s pravidelným športovaním, tam už čas zohráva zásadnú úlohu. Mám rád prechádzky po lese, túry, lyžovanie, plávanie, horský bicykel. Teším sa na každý voľný deň, keď je možné realizovať niečo z uvedeného. Škoda len, že voľného času je stále akosi menej.
(jk)
(Rozhovor zverejnený v časopise Diabetik 3-4/2011)