Cassius Clay alebo Muhammad Ali – dve mená, pod ktorými vystupuje jeden muž - legendárny boxer. Kombinácia športu, nezabudnuteľného štýlu boxovania a výnimočných charakterových čŕt z neho robí jednu z osobností minulého storočia. Jeho cesta k úspechu bola spracovaná nielen v knižnej, ale aj filmovej podobe. Okrem Parkinsonovej choroby trápi symbol boxu aj iné ochorenie - a to cukrovka.
Cassius Marcellus Clay sa narodil 17. januára 1942 v Louisville, americkom štáte Kentucky. K boxu sa dostal celkom náhodne – pri oznámení krádeže jeho nového bicykla sa zoznámil s policajtom Joeom Martinom, ktorý bol majiteľom boxového štúdia. Clay si svoj typický štýl boja, ktorým bol rozpoznateľný medzi všetkými ostatnými boxermi sveta, vybudoval práve počas tréningov v Martinovej telocvični. Jeho umenie v ringu a pomenovanie boxerského štýlu slovami „vznášať sa ako motýľ, bodať ako včela“, ktorým ho častovali športoví novinári na celom svete, boli jeho hlavnými znakmi.
Najlepší
Už vo svojich sedemnástich rokoch bol vďaka hodinám stráveným v telocvični a určitej dávke talentu jedným z najlepších amatérskych boxerov. V ringu svojím štýlom popieral všetky pravidlá tohto tvrdého športu – ruky držal pri zápase nízko a nechránil si toľko hlavu pred údermi súperov, zato bol však úžasne rýchly a vynikajúco pracoval nohami. Útočil na hlavu, nikdy nie na telo. Svojím „tancom“ vždy dostal divákov do varu, tým si ich získal na svoju stranu a stal sa miláčikom publika. Koncom päťdesiatych rokov vyhral mladý Cassius niekoľko oblastných a národných titulov a ako jeden z mála mladíkov jeho veku aj Cenu Amatérskej Atletickej Únie (Amateur Athletic Union).
Utopená medaila
Vrcholom jeho vtedajšej kariéry bolo olympijské zlato, ktoré získal v roku 1960 na Olympiáde v Ríme. Vo svojej neskoršej autobiografii však uvádza, že potom ako mu bol zakázaný vstup do reštaurácie „len pre bielych“, hodil spomínanú medailu do rieky Ohio. Dlho sa viedli diskusie o pravdivosti tohto tvrdenia a olympijská komisia sa rozhodla udeliť Clayovi ( neskôr už Muhammadovi Alimu) náhradné ocenenie. Stalo sa tak na Olympijských hrách v Atlante v roku 1996, kde boxer zapaľoval slávnostnú pochodeň.
Z amatéra profesionál
Po víťazstve v Ríme sa Clay vrátil späť do Louisville – a tam vyhral svoj prvý profesionálny zápas. Bolo to presne 29. októbra 1960 a jeho súperom nebol nikto iný ako Tunney Hunsaker, policajný dôstojník zo Západnej Virgínie. Clay si stále zachovával svoj nezvyčajný štýl boja – namiesto toho, aby držal ruky nahor a chránil si tak tvár, vsádzal na rýchlosť a pohyb nôh, čím sa vyhýbal ranám súpera. V nasledujúcich rokoch dokázal v ringu poraziť takých súperov ako Tony Esperti, Jim Robinson, Lamar Clark alebo Henry Cooper. Neskôr priznal, že časť svojej taktiky pri získaní úspechu u publika prebral od známeho zápasníka vo wrestlingu Georgea Wagnera.
Do ringu áno, na vojnu nie
Prvý súboj o majstrovský titul zviedol Cassius Clay so Sonnym Listonom v Miami v roku 1964, ako inak, víťazne. Rok po získaní titulu sa opäť postavil do ringu s Listonom v odvetnom stretnutí a znovu z neho vyšiel ako víťaz. Napriek svojej rastúcej sláve a popularite boxer nebol obľúbený v mnohých amerických domácnostiach. Mohli za to dve veci – prvou bolo konvertovanie na islam a prijatie mena Muhammad Ali (Clay bolo priezvisko, ktoré jeho rodina dostala od amerických otrokárov). Mnoho športových novinárov a periodík však aj naďalej používalo jeho „staré“ Cassius Clay a odmietali ho v médiách prezentovať ako Muhammada Aliho. Druhým faktom, ktorý pobúril americkú verejnosť bolo odmietnutie vojenskej služby vo vojne vo Vietname. Práve táto časť histórie, na ktorú je väčšina Američanov dosť citlivá, sa Alimu stala osudnou. V roku 1967 mu Svetová asociácia boxu odobrala licenciu a udelila pokutu za porušenie vojenskej povinnosti. Bol za to dokonca odsúdený, ale po troch rokoch ho z väzby prepustili a do ringu sa vrátil v roku 1970, kde v treťom kole zdolal Jerryho Quarryho. Treba uviesť, že okrem svojich politických názorov bol Muhammad Ali známy bojom za práva všetkých Afroameričanov v celej americko-európskej modernej spoločnosti.
Zápas kariéry
Napriek tomu, že vo svojom živote absolvoval stovky súbojov, najmä dva sa zapísali do dejín. Prvým bol "Zápas storočia" s Joeom Frazierom v roku 1971 v Madison Square Garden. Milióny poslucháčov pri rádioprijímačoch so zatajeným dychom čakali, kto vyjde zo súboja ako víťaz – a nakoniec to bol Frazier. Ali tak utrpel prvú prehru vo svojej profesionálnej kariére. Sebavedomie a najmä titul sa mu vrátili v roku 1974 v zápase nazvanom aj "Hromobitie v džungli". Ten absolvoval s Georgom Foremanom v zairskej Kinshase. S legendárnym Frazierom sa stretol v ringu naposledy v roku 1975 v dueli známom ako "Thriller v Manile", svojho rivala zdolal po 14 kolách.
Podlomené zdravie
Definitívny koniec kariéry ohlásil Ali v roku 1981, na konte mal 61 zápasov, 56 víťazných (37 na K.O.). Vtedy už športovec tušil, že niečo s jeho zdravím nie je v poriadku. Prvé príznaky Parkinsonovej choroby sa začali objavovať už koncom sedemdesiatych rokov, ochorenie mu však oficiálne diagnostikovali až o niekoľko rokov neskôr. Jeden z jeho ošetrujúcich lekárov vyhlásil, že Ali pravdepodobne trpí Parkinsonovým syndrómom, ale veľmi dobre reaguje na liečbu. Aj po nepríjemnom zistení však bývalý boxer neprestal vystupovať na verejnosti a časopis Forbes ho dokonca menoval jednou zo sto najväčších celebrít minulého storočia.
Trochu sentimentálny
Podlomené zdravie sa odrazilo aj na diagnostikovaní druhého závažného ochorenia – a to diabetu, s ktorým žije Ali už niekoľko rokov. Na neľahký život so športovým velikánom v dobrom spomína aj jeho manželka Lonnie. Zo všetkého najviac ho vraj fascinuje pohľad na seba samého, keď bol ešte schopný jasne formulovať svoje myšlienky a artikulovať. "Muhammad je tak trochu sentimentálny. Rád sa pozerá na staré veci. Zo všetkého najradšej má rozhovory, v ktorých narozprával všetky tie šialené vety. Občas mám dojem, že keď sa na to pozerá, hovorí si sám pre seba: ´Toto som ja? Naozaj som to povedal?´," hovorí Lonnie Aliová. s ktorou sa Muhammad pozná už od roku 1964. Muhammad Ali bol celkovo štyrikrát ženatý a je otcom siedmych dcér a dvoch synov. Dnes žije so svojou štvrtou manželkou Yolandou „Lonnie“ v americkej Arizone a spolu vychovávajú adoptívneho syna Assada.
(kk)
foto: internet