Začiatky s touto „sladkou“ kamarátkou sú, samozrejme, náročné. Avšak základom tohto spolužitia je zmierenie sa s tým, že je to, vďakabohu, „len“ cukrovka a nie niečo horšie.
Veľa ľudí používa najmä v mediálnom prostredí frázu, že diabetikom je ten, ktorý s cukrovkou bojuje. Ale naopak, my diabetici nebojujeme, ale snažíme sa nachádzať harmóniu s touto celoživotnou kamarátkou.
Snažíme sa s ňou žiť ten najlepší život, v ktorom sa napriek niektorým obmedzeniam snažíme plniť si svoje sny.
Necítim sa choro
Platná legislatíva Slovenskej republiky hovorí, že sme ťažko zdravotne postihnutí a naše telo je poškodené až na 60 %. Podľa mňa však záleží na tom, ako sa k tomu postavíme. Je dôležité, ako sa k svojmu telu správame, či si dávame pozor na hypo- a hyperglykémie alebo či na to kašleme.
Tí, ktorí nemajú záujem o potrebnú edukáciu a tvrdohlavo si myslia, že koľko zjedia, toľko si aj pichnú, a že ide o jednoduchú matematiku, si najčastejšie sami vytvárajú komplikácie a poškodenia viacerých ciev a orgánov, ktoré potom vedú k invalidite už v mladom veku. Vtedy už cukrovka spolu s nezodpovednosťou jedinca vedie k trvalému zníženiu kvality života.
Ako sa však cítime my, ktorí sme sa už v ranom veku naučili disciplíne a zodpovednosti za svoj vlastný život? Ja osobne sa nijako choro necítim. Síce nie je deň, keď by som si nezmerala glykémiu a nepichla inzulín, čo zdraví jedinci berú ako niečo obmedzujúce, no pre mňa je to už samozrejmosť, automatizovaná činnosť, zvyk a úplná súčasť mňa.
Žijem naplno
V Združení rodičov a priateľov diabetických detí zo Spišskej Novej Vsi známom ako Spišiačik sme si pred šiestimi rokmi dali na jednu akciu vyrobiť mikiny s nápisom, ktorý spolužitie s diabetom podľa môjho názoru dokonale vystihuje: „Yes, diabetes is a part of me, but it‘s not the whole picture.“
Nápis vyjadruje to, že aj keď je diabetes už navždy súčasťou každého z nás (ako kúsok z puzzle), nie je to celý obrázok. Práve podľa tohto sa vo svojom živote riadim. Nie je dňa, keď by som sa na svoju sladkú kamarátku vykašľala a správala sa nezodpovedne. Ale nie je ani dňa, ktorý by som nežila naplno.
Nebudem sedieť v kúte a tvrdiť, že som invalid, len preto, že vlastním ZŤP preukaz
Naopak. Dokážem sama sebe a aj svojmu okoliu, že žijem rovnako ako oni, môžem si nájsť prácu, ktorá ma baví, vo svojom voľnom čase sa venovať veciam, ktoré mi robia radosť, a dávať si v živote vysoké ciele.
Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že ja som si už pár snov splnila – vyhrať školský ples a tanečnú súťaž, zúčastniť sa ako prvá diabetička na finále Miss Slovensko, mať prejav na pôde Európskeho parlamentu či vyštudovať vysokú školu s červeným diplomom a cenou dekanky.
Poznám mnoho diabetikov, ktorí sú dnes úspešní, robia rôzne dôležité profesie a veľmi sa im darí. Poznám svojho 13-ročného kamaráta Miška, ktorý vo svojej kategórii vyhral už niekoľko celoslovenských pretekov v lyžovaní a momentálne už preteká v medzinárodných súťažiach. Som na nás všetkých veľmi hrdá.
Lebo nás možno práve diabetes naučil toho o živote viac ako našich rovesníkov. Naučil nás disciplíne, ktorá sa logicky prejavila aj v iných oblastiach nášho života. A možno aj práve preto vedieme také pekné životy. Ako hovorí ďalší nápis na mojej obľúbenej mikine – „sugarless dolce vita“ = sladký život bez cukru.
Vaša Zuzka