O tom, že má cukrovku prvého typu, dlho netušil. Zistili mu ju náhodou počas preventívnej prehliadky, keď potreboval potvrdenie pre nového zamestnávateľa, že môže pracovať s počítačom. „V moči mi zistili cukor a poslali ma na diabetológiu. Tam mi urobili odbery a bol z toho poriadny poprask. Glykémiu som mal totiž 25. Ihneď nasledoval inzulín a kolotoč sa roztočil,“ spomína mladý muž.
Obmedzenia? Žiadne nevníma...
Dovtedy ho žiadne zdravotné problémy netrápili, iba častejšie močil. Pripisoval to prechladnutiu na lyžovačke. „V rodine sme diabetes prvého typu nikdy nemali. Mama bola z toho najskôr dosť v strese, ale ja som celú situáciu zobral pragmaticky – je tu takáto situácia, poďme zistiť, čo s ňou ďalej. Je to, ako keď sa vám pokazí auto na diaľnici. Môžete začať plakať, ľutovať sa a zostať tam, alebo sa pokúsiť chybu opraviť, či zavolať si pomoc a dostať sa domov. Ja som ten druhý typ,“ vysvetľuje svoj postoj k ochoreniu pán Kostov.
Najťažšie preňho bolo naučiť sa počítať sacharidové jednotky. V prvom okamihu sa mu zdala nutnosť kontrolovať a korigovať stravu, pravidelne merať glykémie ako sci-fi, no po krátkom čase si na takýto život zvykol.
Obmedzenia? Žiadne nevníma...
„Keď toto diabetik jednotkár zvládne, tak potom už nemá skoro žiadne obmedzenia. Jediné, o čo ma cukrovka obrala, bol môj sen stať sa pilotom lietadla. Inak žijem naplno, veľmi aktívne. Nie je pravda ani to, čo si mnohí myslia – že diabetik nesmie jesť sladké. Môžem jesť všetko, len si to musím vedieť strážiť,“ zdôrazňuje.
Pumpa mu zjednošila život
Niekoľko rokov pán Kostov používal glukózové perá a posledných osem je na inzulínovej pumpe. A to mu výrazne zjednodušilo život s týmto ochorením. „Musím jedným dychom vysloviť veľkú vďaku pani doktorke Jane Samošovej z NEDU v Ľubochni, ktorá mi vyšla v ústrety a naučila ma aktívne využívať funkciu bolus wizard.“
Rubin Kostov je vášnivým cestovateľom a športovcom a týmto smerom vedie aj svoje deti. V lete sa venuje turistike, bicyklovaniu, kolieskovým korčuliam, jachtingu, wakeboardingu a v zime hrá squash, pingpong alebo vytiahne ľadové korčule a zahrá si aj amatérsky hokej.
Miluje snowboarding spojený s turistikou a jazdou dolinami, ale i jazdu na motorke a fotografovanie, ktorému sa stále venuje aj na pracovnej úrovni.
„Moja najväčšia motivácia sú šťastné a zdravé deti. Chcem ich vidieť vyrastať, dospieť a vykročiť do dospelého života. Pritom ich motivovať rovnako, ako to mne a mojim sestrám robili moji rodičia. Nerád by som sa dožil dňa, keď by som bol svojim najbližším na príťaž vlastným zapríčinením z dôvodu nesledovania glykémií,“ zamýšľa sa pán Kostov.
Cukrovka mu viac dala, ako vzala
Hoci sa musel pre diabetes zriecť túžby pilotovať lietadlo, vďaka cukrovke sa na druhej strane veľa naučil o zdravotnom stave, chorobách a komplikáciách, potravinách a ich vplyve na organizmus. „Pochopil som, že prevencia, či už vo forme rutinných prehliadok, ktoré ľudia tak radi nesprávne ignorujú, alebo vo forme úpravy životosprávy, môže naozaj pomôcť predísť mnohým problémom,“ konštatuje.
Pozitívum dokázal nájsť aj v komplikovanom zamestnaní pre diabetika – je síce informatik, ale zároveň strávi veľa času v aute presunom za pracovnými povinnosťami. S tým sa spája nepravidelné a nie vždy jednoduché stravovanie. „Ale mám to rád, sú to veľakrát každodenné výzvy v plánovaní a sebakontrole.“
A čo by poradil ostatným diabetikom – ako sa udržať vo forme? „Nezastavovať! Stanoviť si ciele, zamerať sa na ne a spraviť všetko pre ich dosiahnutie. Z pohľadu diabetika to môže byť schudnutie, obmedzenie príjmu sacharidov, udržanie glykémií pod stanovenou hodnotou. Aj keď sa to môže niekomu zdať ako klišé, z pohľadu diabetika sú to niekedy ťažko dosiahnuteľné a udržateľné víťazstvá,“ uzatvára Rubin Kostov.