Je liečba jednotkára celoživotná?
Áno, je to celoživotná liečba. Hoci diabetes nevieme v súčasnosti vyliečiť, vieme ho liečiť a udržiavať tak, aby sme sa nemuseli obávať budúcnosti našich pacientov. Asi by sme všetci diabetológovia boli šťastní, keby sme sa dostali do takého stavu, že by sme liečili len čistú cukrovku bez komplikácií. V tomto celom liečebnom procese zohrávajú významnú úlohu aj rodičia detí, resp. približne od 11. až 12. roku života aj samotné deti. Veď Svetová zdravotnícka organizácia vybrala práve cukrovku ako vzorové ochorenie, kde pacient preberá v liečbe dominantnú úlohu a ostatní (lekári, sestry, rodičia, životní partneri, kamaráti a pod.) sme jeho poradcovia.
Čo je cieľom liečby u jednotkára?
Kompenzácia ochorenia (dobré výsledky) je ten hlavný cieľ, ktorý sa pri liečbe diabetu snažíme dosiahnuť.
Je liečba malého dieťaťa odlišná od liečby tínedžera alebo dospelého cukrovkára? V čom?
Je, ale princíp zostáva rovnaký, aj keď napríklad v adolescencii môžu byť odporučené dávky inzulínu aj výrazne prekročené. Je to z dôvodu istej nestability organizmu, rôznych hormonálnych zmien.
Keď sa po 18. roku začína mladý organizmus hormónovo upokojovať, aj dávky inzulínu sa relatívne znížia. Prístup k pacientom je však diametrálne odlišný. Aj pre diabetológa je veľmi dôležité uvedomiť si, od akého veku (je to prísne individuálne) možno k pacientovi pristupovať ako k seberovnému, dať mu najavo, že jeho názor je veľmi dôležitý, ba často rozhodujúci. A, samozrejme, napríklad tínedžera už treba pripravovať na bežný, aj partnerský, život.
Ako treba vysvetliť dieťaťu, že má cukrovku?
Prvé vysvetlenie ide cez lekára. Je to iba vstupná informácia. Aj tu však často záleží na správnom posúdení situácie zo strany zdravotníka – na každého pacienta treba vziať iný meter. Podrobnejšie a štruktúrované informácie dáva v našom centre edukačná sestra, ktorá je skúsená a vie, ako, čo a komu treba vysvetliť. Aj tu platí individuálny prístup a dobrý odhad pacienta. Každé dieťa je iné, inak to vysvetľujete introvertnému, keď mu to dávkujete po čiastočkách, pomaly. Inak extrovertovi, ktorý znesie celú pravdu naraz a na rovinu.
Úplne maličkým deťom púšťame kreslené video, ktoré urobili naši českí kolegovia. Bunky rozprávajú, ako to s nimi je, ako prestali vyrábať inzulín. Pri učení malých detí využívame rôzne pomôcky, gumené hračky ako ovocie a zeleninu – hrušky, jablká, slivky, banány, uhorky, mrkva a podobne. Takto názorne ukázané je to oveľa lepšie pochopené. Teda u detí je to najmä o praktických ukážkach.
Ako pristupujú deti k liečbe?
Musím povedať, že rôzne. Závisí to od povahy dieťaťa, ale veľmi výrazne to závisí aj od rodiča. Niektorí sú príliš ochranárski voči dieťaťu a v snahe upokojiť ho mu predkladajú výmysly a lži, a to zväčša dopadne zle. Keď príde také dieťa na kontrolu, tak zapochybujem, či naozaj dodržiava aspoň základy liečby. Iní rodičia po istom čase správnej starostlivosti prenesú príliš skoro zodpovednosť iba na dieťa a prestanú ho kontrolovať. Rodičia potom pri kontrole u lekára nevychádzajú z údivu, ako ich dieťa po celý čas doma klame.
V minulosti nám v edukácii veľmi pomáhali liečebno-rekondičné pobyty. Deti sa tam uvoľnili, v kolektíve rovesníkov s rovnakým problémom často zmenili svoj nesprávny prístup a postoj. A edukácie v takomto prostredí boli neporovnateľné s výučbou v nemocnici. Vedomosti tam získané boli výrazne lepšie uložené a následne využívané v praktickom živote.
Deti zistili, že nie sú s cukrovkou samy, že iné deti bežne športujú, vyvádzajú, žijú plnohodnotný život. Zároveň si odniesli vedomosť, že za cukrovku sa nemusia hanbiť a že tajiť ju, napríklad pred spolužiakmi, je nesprávne.
Domov sa niektorí vrátili podľa vyjadrení rodičov „... úplne iní“. Hoci sa organizujú pobyty pre deti aj dnes, často nespĺňajú ani základné kritériá tohto podujatia. Túto nelichotivú situáciu sa snažíme riešiť, ale zatiaľ, žiaľ, neúspešne.