Slovenská lekárnická komora už kvôli tomu iniciovala vznik odbornej platformy Fórum pre dostupnejšie očkovanie. Jej cieľom je diskutovať o možnostiach rozšíriť očkovanie aj do lekárni.
„Očkovanie proti chrípke, ale aj ďalším infekčným ochoreniam vo verejných lekárňach, je samozrejmosťou už minimálne v 14 krajinách Európy, pričom skúsenosti umožňujú vysloviť predpoklad, že táto možnosť ponúknutá verejnosti dokáže v krátkom čase zvýšiť zaočkovanosť populácie“, konštatuje PharmDr. Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory.
Slovenská republika podľa odborníkov dlhodobo nedosahuje ani minimálnu zaočkovanosť populácie proti chrípke, nedarí sa nám dosahovať dobré výsledky ani v ďalších očkovaniach dospelých populácie (pneumokoky, herpes zoster alebo napr. čierny kašeľ). Dlhodobý pasívny prístup k problematike očkovania sa prejavuje aj v nezáujme časti verejnosti očkovať sa proti ochoreniu Covid-19.
Budúci rok je odvážny plán
Prvé lekárne by podľa Sukeľa mohli začať očkovať už koncom budúceho roka. Celému procesu však musí predchádzať úprava legislatívy aj zaškolenie farmaceutov. S regulátorom – ministerstvom zdravotníctva už lekárnici aktívne komunikujú.
„Ministerstvo zdravotníctva je naklonené tejto myšlienke, predpokladám, že prvé lekárne by mohli začať očkovať koncom budúceho roka, je to však odvážny plán, skôr si však myslím, že to bude až rok 2023,“ myslí si Sukeľ.
V krajinách, ktoré majú zavedenú legislatívu umožňujúcu očkovanie v lekárňach lekárnikmi alebo inými zdravotníckymi pracovníkmi, rastie podľa neho zaočkovanosť populácie (Spojené kráľovstvo, Portugalsko, Švajčiarsko či Francúzsko).
V lekárni sa už dnes môže dať zaočkovať 22 % svetovej populácie.
Bráni očkovaniu na Slovensku dostupnosť?
V súčasnosti očkovanie dospelej populácie na Slovensku vyžaduje niekoľko aktívnych krokov dospelého človeka: navštíviť svojho lekára, prípadne mu zavolať a požiadať ho o vystavenie e-receptu na vakcínu.
Následne si musí ísť pacient vyzdvihnúť vakcínu do lekárne a vrátiť sa, ideálne hneď do ambulancie lekára, alebo si ju zaniesť čo najskôr domov, uchovať v chladničke a niektorý ďalší deň ísť späť priamo za svojim lekárom a dať si v oboch prípadoch vakcínu aplikovať.
Častokrát je to spojené s čakaním v čakárni, nie raz medzi chorými pacientami. Spomínaný postup môže byť pre mnohých zdravých dospelých komplikovaný, časovo náročný a demotivačný.
Prieskum ukazuje medzery
Ochotu nechať sa očkovať zisťovali lekárnici v prieskume.
Až 35,1 % respondentov sa podľa neho nedáva proti chrípke očkovať, ale do budúcnosti to nevylučuje, v porovnaní so 6,1 %, ktorí deklarujú, že sa proti chrípke očkujú. „Zaujímavý je aj fakt, že zo skupiny ľudí, ktorí sa očkujú, alebo to v budúcnosti nevylučujú, by 75 % ľudí využilo možnosť očkovať sa u svojho všeobecného lekára, a 11,9 % by využilo na očkovanie lekáreň, pričom zo skupiny ľudí žijúcich vo veľkom meste by privítalo očkovanie u všeobecného lekára len 53 %, ale v lekárni až 27,5 % dopytovaných,“ hovorí Sukeľ o výsledkoch prieskumu.
Až 12 % opýtaných zo stredného Slovenska uvádza, že nechodí k lekárovi, lebo ísť k lekárovi je pre nich komplikácia. Z respondentov, ktorí sa proti chrípke neočkujú a ani neplánujú, by k očkovaniu motivovala možnosť zaočkovať sa v lekárni až u 10,6 % respondentov z veľkých miest.
Očkovanie je dostupnejšie
Skúsenosti z krajín, kde je zavedené očkovanie v lekárňach, poukazujú na viacero pozitívnych vplyvov na komunitu dospelých ľudí.
„Vo väčšine krajín farmaceuti pozitívne ovplyvnili prístup starších dospelých k očkovaniu a pomohli zvýšiť mieru pokrytia očkovaním, ktoré sa takto stáva dostupnejším. Napríklad v Portugalsku sa prostredníctvom lekárni zvýšil podiel prvýkrát očkovaných pacientov o 13 %, alebo nárast očkovaných oproti predchádzajúcej sezóne o 20 % majú zdokumentovaný v Yorkshire v Anglicku“, komentuje PharmDr. Miroslava Snopková, viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory.
Ide o prevenciu
„Očkovanie je preventívne opatrenie, ktoré jednoznačne chráni zdravie. Slovensko však patrí ku krajinám s najvyšším počtom odvrátiteľných úmrtí. Preto je potrebné uvažovať o zmenách, ktoré nám pomôžu chrániť ľudí pred dôsledkami preventabilných infekčných ochorení“, konštatuje profesorka Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.
Skúsenosti zo sveta nám podľa nej ukazujú, že lekárne majú potenciál sprístupniť očkovanie aj ľuďom, ktorí doteraz neboli očkovaní, bez čakania v čakárni, kde je riziko nakazenia sa a poskytujú dlhší prevádzkový čas ako sú ordinačné hodiny lekára.
V lekárni by sa dalo zaočkovať v rámci prevádzkových hodín, to znamená aj neskoro popoludní či cez víkend.
Vo svete sa v lekárňach očkuje 36 druhmi vakcín
Medzi najčastejšie ochorenia, proti ktorým sa očkuje vo svete v lekárňach sú:
- chrípka (94 %)
- hepatitída B (61 %)
- tetanus (58 %)
Školenie farmaceutov
V krajinách, kde je možné očkovať v lekárni, musia byť všetky lekárne zaškolené a farmaceuti trénovaní na podávanie vakcín. V 35 krajinách existuje postgraduálne vzdelávanie lekárnikov v očkovaní a u 16 z nich majú zavedené aj pregraduálne kurzy.
„Na Katedre epidemiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity vieme pripraviť certifikovaný kurz pre farmaceutov o základoch vakcinológie tak, aby boli schopní zhodnotiť, koho môžu a koho nemôžu očkovať. Súčasťou školenia budú poznatky o zložení, správnom skladovaní a aplikácií vakcín, kontraindikáciách i možných nežiadúcich účinkoch. Myslím, že by sme tým čiastočne odbremenili preťažených všeobecných lekárov a zvýšili ochranu zdravia našich obyvateľov“, konštatuje profesorka Krištúfková, vedúca katedry epidemiológie.