Každá operácia predstavuje záťaž pre človeka, a to z fyzickej aj psychickej stránky. Príprava pred zákrokom má minimalizovať riziká a zabezpečiť čo najväčšiu bezpečnosť pacienta. Ešte pred tým, ako si ľahnete na operačný stôl, je potrebné vykonať niekoľko vyšetrení. To platí aj v prípade, že je zákrok neplánovaný, no nevyhnutný.
Patologické (od normy sa líšiace) hodnoty naznačujú alebo ukazujú prítomnosť doteraz možno aj nepozorovaného ochorenia.
V prípade špecifických zákrokov sa zvyknú vykonávať aj ďalšie mikrobiologické vyšetrenia, napríklad výter z nosa, hrdla a podobne. Je to najmä z dôvodu vylúčenia prípadného rizika infekcie. Túto časť predoperačných vyšetrení väčšinou zastrešuje všeobecný lekár, ktorý vás ďalej pošle k špecialistom.
Prípravný proces pokračuje röntgenom (RTG) hrudníka a popisom EKG (ako pracuje srdce), ktoré vystaví internista. Ako posledné absolvujete vyšetrenie u anestéziológa. Aj keď to môže znieť hrozivo, zvyčajne prebieha formou otázok o vašom zdravotnom stave, životospráve a rodinnej anamnéze.
Jeho úlohou je vyhodnotiť prípadné riziká súvisiace s podaním celkovej narkózy, a najmä navrhnúť vhodný a bezpečný typ anestézie. Na otázky preto odpovedajte pravdivo. Ďalšie doplnkové vyšetrenia sa vykonávajú ľuďom trpiacom vysokým tlakom, diabetom či iným vážnym ochorením.
Čo vás čaká?
Predoperačná príprava sa skladá zo série vyšetrení u všeobecného lekára, internistu a anestéziológa.
Všeobecný lekár odoberá krv a moč, posiela ich do laboratória na rozbor. Vykoná EKG (ako pracuje srdce). Ak prístroj nemá vo svojej ambulancii, pacienta odosiela k ďalšiemu špecialistovi. Pacient musí absolvovať aj röntgen.
Interné predoperačné vyšetrenie je nutné u pacientov s pridruženými ochoreniami pri závažnejších operačných výkonoch. Na interné predoperačné vyšetrenie pacient prichádza s výsledkami biochemických vyšetrení (rozbor krvi a moču), ktoré mu urobí obvodný lekár. Internista navrhuje prípadné úpravy liečby alebo doplnenie ďalších vyšetrení potrebných na posúdenie stavu. Platnosť vyšetrenia u pacientov bez komplikujúcich ochorení je jeden mesiac.
U pacientov s ľahkým až stredne závažným ochorením je platnosť 14 dní. U vysoko rizikových pacientov musí byť vyšetrenie čerstvé. Detské predoperačné vyšetrenie nesmie byť staršie ako jeden týždeň.
Anestéziologické vyšetrenie má za cieľ komplexne zhodnotiť stav pacienta z hľadiska operácie a anestézie. Anestéziológ zhodnotí biochemické výsledky, záver interného vyšetrenia, pacienta komplexne vyšetrí a zistí ďalšie údaje potrebné na zaistenie bezpečného priebehu operačného výkonu.
Pacientovi vysvetlí spôsoby vedenia anestézie vrátane možných komplikácií a rizík a získa pacientov súhlas so zvoleným spôsobom anestézie.
Vysvetlí pacientovi priebeh a jednotlivé úkony, ktoré sa s pacientom budú pred operáciou vykonávať. Platnosť vyšetrení je obdobná ako pri interných. Tieto usmernenia platia v prípade plánovaných vyšetrení, keď je čas na predoperačnú prípravu.
Čo bude zisťovať lekár, na čo sa bude pýtať
- aké má pacient ťažkosti
- údaje o doterajších chorobách (napríklad so srdcom, s pľúcami, obličkami, očami, kĺbmi, pečeňou...)
- aké lieky užíva (pred operáciu treba niektoré lieky vysadiť, napríklad na riedenie krvi či psychiatrické)
- či má alergie na potraviny, lieky, dezinfekčné prostriedky, ale aj na iné látky
- či už absolvoval v minulosti zákrok s anestéziou a či mal pritom nejaké ťažkosti
- či je pacient fajčiar, ako je na tom s alkoholom či inými návykovými látkami
- celkový telesný a duševný stav pacienta
- ako je na tom s imunitou
- či má ťažkosti s dýchaním a so srdcom
- na prítomnosť kŕčových žíl a zápaly žíl na dolných končatinách
- či má poruchu zrážania krvi
- taktiež sa zaujíma aj o telesnú hmotnosť, výšku, teplotu, tlak krvi a frekvenciu srdca
- či má cukrovku alebo iné ochorenia endokrinného systému
- na stav žíl, do ktorých sa budú aplikovať anestetiká, infúzie a pod.
Akútne neplánované stavy
Pri neodkladných operačných výkonoch sa robí rovnako interné a anestéziologické predoperačné vyšetrenie, ale vzhľadom na časovú tieseň sa realizujú iba také vyšetrenia a liečba, ktorá je najnutnejšia z hľadiska bezpečnosti pacienta, podľa časovej rezervy, aby odkladom operácie nedošlo k ďalšiemu zhoršeniu stavu pacienta.
Laboratórne výsledky
Pred operáciou je potrebné odobrať vzorky moču a krvi a podrobiť ich laboratórnemu rozboru. Tie vám dá spraviť lekár.
Zisťuje sa:
- krvný obraz (prezradí, či v tele prebieha zápalový proces)
- aká je zrážanlivosť krvi
- v akom stave sú obličky a pečeň (obličkové a pečeňové parametre)
- moč prezradí prítomnú infekciu močových ciest, baktérie, bielkoviny, glukózu či ketolátky (prezrádzajú cukrovku)
Prechladnutie môže byť problém
Na plánovanú operáciu nemôžu byť prijatí pacienti, ktorí majú známky akútneho ochorenia, to znamená sú prechladnutí, kašlú, majú vyrážku alebo opar na perách, teplotu, hnačku, vracajú, prípadne im vznikne náhla bolesť.
Článok bol uverejnený v časopise Rytmus života Rodinné zdravie 1/2021