Druhou najčastejšou príčinou úmrtí boli nádory. Vlani na ne zomrelo približne 14-tisíc ľudí. Treťou častou príčinou bol nový koronavírus, na ktorý zomrelo 4-tisíc ľudí.
V porovnaní s päťročným priemerom úmrtí na choroby obehovej sústavy bolo okolo 1600 zomretých ľudí viac. Ide o nárast o šesť percent. U mužov bol počet zomretí na toto ochorenie najvyšší za posledných desať rokov, konštatuje ŠÚ. "Keďže u ľudí v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov) došlo k miernemu poklesu úmrtí na túto príčinu, majoritný prírastok počtu zomretých sa teda týkal ľudí v poproduktívnom veku (nad 65 rokov)," približujú štatistici.
Najväčší rast úmrtí na choroby obehovej sústavy sa prejavil v poslednom štvrťroku
"Takmer výhradne sa to prejavilo medzi seniormi vo vekovej skupine 65 až 74-ročných osôb, v ktorej miera rastu presiahla až 30 percent," podotkli. Štatistický úrad zároveň tvrdí, že choroby obehového systému sú dlhodobo najčastejšou príčinou s výrazne najvyšším podielom na zomieraní v krajine. Tvoria viac ako 40 percent príčin úmrtí.
Vyššia úmrtnosť na nádory sa prejavila iba v skupine seniorov, u ľudí v produktívnom veku zaznamenal ŠÚ pokles. Na nádory zomrelo v minulom roku 14.000 ľudí, čo je v porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov nárast o tri percentá. "Nádory majú takmer 24-percentný podiel na úmrtiach v SR," skonštatovali štatistici.
Ochorenie COVID-19 je v klasifikácii príčin smrti novou kategóriou
Na náraste úmrtí sa podľa štatistov podieľala dominantne. Podiel nového koronavírusu na úmrtiach dosiahol takmer 6,8 percenta. "Nový koronavírus sa stal masívnou príčinou smrti až v rámci druhej vlny pandémie. Viac ako 97 percent úmrtí, ktoré sa pripisujú ochoreniu COVID-19 ako hlavnej príčine, sa udialo v poslednom štvrťroku 2020," povedala riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ Zuzana Podmanická.
Z významnejších príčin úmrtí sa vlani v porovnaní s päťročným priemerom najvýraznejšie zvýšil podiel úmrtí na infekčné a parazitárne choroby a tiež na choroby močovej a pohlavnej sústavy (po 16 percent).
Štatistici poukazujú, že o 13 percent poklesol počet úmrtí spôsobených vonkajšími príčinami. O dvanásť percent klesli úmrtia zo subjektívnych a objektívnych príznakov a abnormálnych klinických a laboratórnych nálezov. Klesli aj úmrtnosti z chorôb nervového systému či dýchacej sústavy.
Z celkového počtu viac ako 59.000 zomretých ľudí skonalo vlani v nemocnici vyše 31.000, čo je 53 percent, a doma 17.000 osôb (29 percent). "V zariadeniach pre dlhodobo chorých to bolo približne 1500 ľudí (3 percentá)," priblížil ŠÚ.