Slovensko pritom patrí medzi krajiny s pomerne vysokým výskytom ochorenia, diagnózu má približne 8-tisíc ľudí. Pri príležitosti svetového dňa tohto ochorenia poukázal Slovenský zväz sclerosis multiplex.
Ochorenie postihuje mladých ľudí
Predsedníčka Sekcie sclerosis multiplex Slovenskej neurologickej spoločnosti Jarmila Szilasiová vysvetlila, že nejde o typicky dedičné ochorenie. Zvyčajne sa rozvinie v mladom dospelom veku z plného zdravia. Ochorenie sa obyčajne začína medzi 18. až 40. rokom života, postihuje viac ženy.
"Presná príčina ochorenia nie je stále známa, predpokladá snoa, že v určitom momente sa spustí zápalový proces, v ktorom majú dôležitú úlohu bunky imunitného systému. Tieto útočia a poškodzujú telu vlastné štruktúry v mozgu a mieche," komentovala lekárka s tým, že u každého jedinca ide o súhru viacerých faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku ochorenia.
Ide o ženské pohlavie, rasové faktory, určité genetické predispozície na imunitné ochorenia, vplyvy vonkajšieho prostredia, hlavne častejšie vírusové infekcie, príliš slaná strava, obezita, fajčenie, nedostatok slnka a vitamínov.
Pacienti sa nevedia dostať k liečbe
"Ukazuje sa, že vážnym problémom pre pacientov je skrytá nedostupnosť liečby a liekov. Tá sa ukazuje vtedy, keď napriek dostupnosti modernej liečby na papieri, plne hradené lieky v kategorizačnom zozname, sa nevedia indikovaní pacienti k tejto liečbe dostať," uviedol viceprezident Asociácie na ochranu práv pacientov SR Dominik Tomek.
Príčin je podľa neho veľa a môžu sa líšiť u pacientov s rôznymi diagnózami.
Jednými z takýchto bariér môžu byť napríklad nedostatok lekárov – špecialistov a odborných centier liečby. "Táto poddimenzovanosť spôsobuje predĺženie diagnostiky ochorenia, začiatku liečby, a následne aj komplikácie s liečbou samotnou," dodáva.
Chýbajú odborné centrá na liečbu sklerózy
Prezidentka pacientskej organizácie Slovenský zväz sclerosis multiplex Jarmila Fajnorová doplnila, že ak lekár ordinuje dve hodiny a v ambulancii čaká dvadsať pacientov, tak pre pacienta často nie je priestor opýtať sa lekára na všetky problémy, s ktorými sa pri chorobe stretáva.
Ak by však boli posilnené odborné SM centrá a neurológovia by v nich ordinovali počas celej svojej pracovnej doby, tak by podľa Fajnorovej bolo na pacientove otázky viac času.
Ďalšími bariérami sú aj dlhé a komplikované atestácie lekárov, obsiahla administratíva a schvaľovanie protokolov. Geografická bariéra sa vyskytuje u časti pacientov, ktorí žijú v odľahlých alebo zdravotnícky nedostatočne zabezpečených oblastiach. Rovnako sem patrí aj komplikovaný vstup nových liečiv.