Ako hlavnú príčinu týchto problémov pacienti vidia najmä v dlhodobom neriešení problémov a korupcii v zdravotníctve. Vyplýva to z výsledkov online prieskumu spoločnosti NMS Market Research, ktorý uskutočnila v septembri 2019 na vzorke viac než tisíc respondentov.
Šát by mal zabezpečiť peniaze na zdravotnú starostlivosť
Väčšina respondentov (94 %) sa prikláňa k názoru, že štát by mal zabezpečiť financie na poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenska. Myslia si to najmä pravidelní pacienti. S týmto tvrdením súvisí aj názor, že by poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali byť za svoju prácu spravodlivo odmeňovaní (89 %).
V opačnom prípade sú výsledkom dlhé čakacie doby, zbytočné a neoprávnené poplatky, preháňanie, ale aj diskriminácia pacientov, pričom je kvalita zdravotnej starostlivosti často podľa pacientov podmienená mierou známostí s lekármi.
Vedie to podľa respondentov aj k tomu, že sa pacienti vyhýbajú návštevám lekárov, čo má za následok zhoršujúci sa zdravotný stav obyvateľov. Podľa 48 % opýtaných v prieskume môže tento stav zdravotníctva viesť aj k zbytočným úmrtiam pacientov.
Respondenti vychádzali z osobených skúsenosti, problémom je aj korupcia
Mnohí z opýtaných mali pritom s týmito negatívnymi javmi aj osobnú skúsenosť. Aj preto má až 50 % opýtaných pocit, že pacient nie je v zdravotníctve na prvom mieste a toto percento sa zvyšuje priamo úmerne veku alebo v prípade chronických alebo pravidelných pacientov.
„Tento prieskum poukázal na to, o čom hovoríme dávno – že systém poskytovania zdravotnej starostlivosti je dlhodobo podfinancovaný a je potrebné ho zmeniť tak, aby mal jasné pravidlá a na nedostatky v ňom nedoplácali pacienti ani poskytovatelia zdravotnej starostlivosti,“ uviedla prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR (AOPP) PhDr. Mária Lévyová.
Východiská z neutešenej situácie v zdravotníctve však respondenti nevidia len vo financiách. Približne pätina opýtaných si myslí, že je tiež nevyhnutné zaviesť opatrenia proti korupcii, určiť jasné pravidlá a vymožiteľnosť práv pacientov či zlepšiť podmienky pre zdravotníckych pracovníkov.
Z odpovedí respondentov tiež vyplynulo, že názor o bezplatnom zdravotníctve už zďaleka nie je prevládajúci. Kým približne polovica respondentov si stále myslí, že zdravotníctvo je bezplatné a každý by mal mať neobmedzený prístup k zdrojom zdravotnej starostlivosti, druhá polovica opýtaných si uvedomuje, že zdravotníctvo je nákladné a k čerpaniu jeho zdrojov treba pristupovať zodpovedne.
„Myslím si, že toto vnímanie by sme si mali postupne osvojiť všetci – či už pacienti, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, dodávatelia v zdravotníctve, ale aj štát, ktorý by svojimi reguláciami mal nastaviť stabilné financovanie a spravodlivé, efektívne čerpanie zdrojov tak, aby bola zabezpečená rovnaká dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov,“ uzatvára Mária Lévyová z AOPP.