,,Dôvody, pre ktoré sa senior rozhodne pustiť sa do štúdia niečoho nového, sú celkom iné ako u mladého človeka,“ tvrdí pedagogická psychologička Gabriela Lojová. Nepotrebujú presviedčať šéfov o svojich kvalitách ani podávať nadľudské výkony.
Starší ľudia sú podľa nej občas „uväznení“ v stereotypoch. ,,Jazykový, či akýkoľvek iný vzdelávací kurz býva prostriedkom oslobodenia zo zabehnutého spôsobu života. Často ich obohatí a neraz pomôže ukázať novú dimenziu života,“ dodáva.
K učeniu ju inšpiroval vnuk
Pani Milka Harmatová (66) dlho naberala odvahu na štúdium angličtiny. Hoci ani na dôchodku neoddychuje (venuje sa svojej módnej značke, farme a zvieratám), čas na štúdium nemala. „Mám toľko aktivít, že som angličtinu nevedela nikam vtesnať. Hanbila som sa však za to, že dnes, keď celý sveta hovorí anglicky, ja neviem ani otvoriť ústa,“ hovorí pani Harmatová.
K učeniu cudzieho jazyku ju inšpiroval vnuk, ktorý doma rozpráva slovensky aj anglicky. Poslednou kvapkou bola príhoda, na ktorej sa zabáva aj dnes. „Na Vianoce mi prišlo veľa pozdravov. Na viacerých z nich stálo Merry Christmas. Nevedela som, odkiaľ sa s pani Mary Christmasovou poznáme. Blízkych som sa pýtala, či im jej meno niečo hovorí,“ usmeje sa dnes pani Harmatová.
Do školy prišla ako úplný začiatočník, ktorý nič nevedel. ,,Kurz mi pomáha vo všetkých smeroch. Viem odpovedať na e-maily. Cítim sa sebavedomejšie na cestách, viem si prečítať a porozumieť názvom, kúpiť si lístok, spýtať sa na cestu,“ priznáva s tým, že angličtinu zároveň vníma ako užitočný tréning mozgových závitov. „Mám 66 rokov, no nestíham lúštiť krížovky. Učenie angličtiny vnímam ako precízny tréning pamäte. Dodnes nepoužívam diár, všetko si detailne pamätám.“
Seniori sú iní študenti, učenie ich baví
Podľa Kláry Bednárovej, riaditeľky jazykovej školy the Bridge, typický študent seniorských kurzov v jazykovej škole má od šesťdesiat do deväťdesiat rokov. ,,Najstaršia minuloročná študentka mala 84 rokov,“ tvrdí Bednárová, ktorá sa už niekoľko rokov venuje výučbe angličtiny v seniorských skupinách.
Obyčajne ich podľa nej spája podobná pracovná minulosť a intelekt. ,,Väčšina z nich v minulosti pracovala hlavou. Mnohí študenti sú učitelia a lekári,“ dodáva.
V čom sú študenti vekovo nad 55 iní ako ich rovesníci v nižších vekových skupinách? „Na angličtinu sa tešia, prichádzajú do školy aj o hodinu skôr. Spravia si čaj, študujú, čítajú knihy v knižnici, debatujú so spolužiakmi. A po hodinách idú spolu na kávu,“ vysvetľuje Bednárová. Sú podľa nej pripravení učiť sa. Úlohy si nielen poctivo vyplnia, aj si ich navyše aktívne pýtajú.
Človek by sa mal vzdelávať celý život
Podľa Ilony Hegerovej zo Slovenskej asociácie Age Managementu by sa mal človek vzdelávať celý svoj profesijný život. „V dnešnej dobe je to kvôli neustále meniacim sa technológiám nevyhnutnosť. Vekom prichádzajú zmeny v oblasti hodnôt, kompetencií, zdravia, motivácie,“ uvádza Hegerová.
Viditeľne sa to podľa nej začína prejavovať okolo 50. roku a najväčší zlom nastane pri odchode do dôchodku. Časť ľudí sa uzatvorí do seba. Druhá skupina má koníčky, vyhľadáva rôzne aktivity vrátane aktívneho pohybu. Stará sa o vnúčatá, venuje sa tomu, na čo nemali čas. ,,Toto všetko podporuje jeho motiváciu, činnosť mozgu, udržiavanie samostatnosti a v kondícii. Vďaka mentálnej a fyzickej aktivite sa udrží v lepšom zdraví a v lepšej duševnej pohode,“ poznamenáva.
Aj po 50-tke vedia byť ľudia užitoční
Ľudia po päťdesiatke majú podľa Hegerovej motiváciu ďalej pracovať a učiť sa nové veci, ale s iným prístupom. „Vedia byť užitoční najmä skúsenosťami, ktoré môže odovzdávať mladším. To platí postupne aj na starších po odchode do dôchodku.“ Spoločnosť by mala podľa nej podporovať vzdelávacie aktivity tejto skupiny komplexne. „Zníži sa tak percento chorých seniorov, ušetrí na zdravotníctve, udrží si dlhšie pracovnú silu, aj keď len na menší úväzok. To je situácia, kde profitujú všetci,“ dodáva Hegerová.