Prelomové zistenie
Celiakia je celoživotné autoimunitné ochorenie spôsobené intoleranciou lepku, ktorý poškodzuje sliznicu tenkého čreva, zabraňuje správnemu vstrebávaniu živín a oslabuje imunitný systém. Výskyt tohto ochorenia je pomerne vysoký, predpokladá sa, že ním trpí 0, 5 % až 1 % populácie. Na Slovensku sa odhaduje, že je to 1 z 250 obyvateľov.
Fakt je, že prevalencia celiakie sa zvyšuje celosvetovo. V USA postihuje už 1 zo 141 pacientov. Za posledných 50 rokov sa výskyt celiakie v Európe a Severnej Amerike zvýšil štvornásobne. Za týmto nárastom je do určitej miery skrytá lepšia diagnostika, avšak nezanedbateľný vplyv má i zloženie prijímanej stravy či nadužívanie antibiotík, ktoré ovplyvňujú zloženie črevných baktérií.
Napriek tomu priemerná doba diagnostikovania trvá podľa štatistík 6 až 10 rokov. Väčšina pacientov má nešpecifické symptómy, prípadne majú „len“ slabšiu imunitu. Hoci u nich v tenkom čreve dochádza k chronickému zápalu a vymiznutiu klkov, majú atypické príznaky ako sú hnačky, pocit nafúknutia či úbytok hmotnosti. Preto sa o nej zvykne hovoriť aj ako o chorobe „chameleóne“. Zaujímavé je, že väčšinou je geneticky daná, pričom sa nachádza na rovnakom géne ako iné autoimunitné choroby, napr. cukrovka 1. typu. Preto neprekvapí, že asi 10 % pacientov s cukrovkou 1. typu má i skrytú celiakiu. Ale čo je zaujímavé, je tu i prepojenie s cystickou fibrózou, keďže pacienti s touto zriedkavou chorobou majú celiakiu trikrát častejšie ako je tomu u zdravej populácie.
Proteínový kľúč
Cystická fibróza je charakteristická vytváraním silnej vrstvy hlienu najmä v pľúcach a tráviacom trakte. „Tento východiskový bod nás priviedol k otázke, či medzi týmito chorobami existuje spojitosť na molekulárnej úrovni,“ vysvetľuje šéf výskumu Luigi Mauri z Výskumného ústavu San Raffaele v Miláne.
Cystická fibróza je totiž spôsobená mutáciami v géne, ktorý kóduje proteín nazývaný transmembránový regulátor vodivosti (CFTR). Keď je tento proteín chybný, vznikajúci hlien sa stáva lepivým a hutným. Genetické mutácie v CFTR tiež aktivujú imunitný systém a spúšťajú celý rad reakcií v pľúcach a črevách.
Takéto zmeny sa podobajú účinkom lepku u ľudí s celiakiou, a preto sa medzinárodný tím vedcov rozhodol podrobne preskúmať molekulárne reťazové reakcie s nádejou nájsť súvislosť medzi týmito dvomi chorobami. Výskumníci študovali bunkové línie u ľudí, ktorí netolerujú lepok a zistili, že peptid nazývaný P31-43 sa viaže na CFTR a inhibuje jeho funkciu. To viedlo k bunkovému stresu a zápalu. Zistenia naznačujú, že CFTR je rozhodujúci tiež v citlivosti na lepok.
Látka vyvinutá na liečbu cystickej fibrózy môže pomôcť celiatikom
Na zisteniach participovali vedci z výskumných ústavov a univerzít v Miláne, Neapole a Paríži, pričom svoje výsledky publikovali v magazíne The EMBO Journal.
Zadefinovali nový terapeutický cieľ, ktorý by mal čoskoro viesť k efektívnej liečbe celiakie. Ako sa ukázalo, farmakologická zlúčenina, pôvodne vyvinutá na liečbu cystickej fibrózy, má schopnosť zastaviť rizikový peptid pred poškodzovaním funkcie CFTR. Ide o tzv. potenciátor VX-770. Vedecký tím podal túto látku myšiam s neznášanlivosťou lepku a zistil, že ich ochránila pred zápalom v čreve, hoci konzumovali stravu bohatú na lepok.
Následne replikovali výsledky na ľudských bunkových líniách. Výsledok bol ohromujúci. Nové zistenia naznačujú, že by mohlo ísť o základ lieku na celiakiu. „Ďalší klinický výskum by mal určiť, či napríklad perorálne užitie látky umožní jednotlivcom vyhnúť sa spusteniu autoimunitnej odpovede bez toho, aby zmenili stravu,“ uvádzajú vedci v článku.
Zriedkavá forma celiakie
Aj celiakia ako taká má svoju zriedkavú formu - refraktérnu celiakiu. Dotýka sa 1,5 až 5 % celiatikov a prejavuje sa tak, že napriek dodržiavaniu prísnej bezlepkovej diéty u pacientov pretrvávajú ťažkosti spojené s ochorením. „Ich tenké črevo sa nedokáže zregenerovať. U zhruba polovice týchto pacientov je zvýšené riziko závažných komplikácií vrátane lymfómu T-buniek spojeného s enteropatiou, formy non-Hodgkinovho lymfómu,“ hovorí Tatiana Kubišová z OZ Zriedkavé choroby.
Práve spomínané T-bunky podľa nej riadia reakciu organizmu na lepok a majú naň extrémne silnú a bolestivú odpoveď. ,,Prognóza pacientov s refkraktérnou celiakou nie je veľmi priaznivá, iba 50 % z nich sa dožíva viac ako 5 rokov od diagnostiky. Keďže diéta nezaberá, pacienti podstupujú okrem nej aj liečbu steroidmi, imunosupresívami či chemoterapiou,“ hovorí Kubišová Nový liek blokujúci autoimunitnú odpoveď na lepok by bol pre nich jediným riešením ich zdravotného stavu a výrazne by prispel ku skvalitneniu života ostatných celiatikov.