Prekvapiť však môže aj hypoglykémia niekoľko hodín po aktivite. Aktívny pohyb totiž vplýva na glykémie tak, že odbúravanie cukru môže prebiehať s časovým oneskorením aj niekoľko hodín.
Pôvodné teórie hovoria o tom, že šport má na glykémiu okamžitý efekt, alebo sa vplyv prejaví v poslednej časti tréningu, keď sa cukor znižuje a tak isto po 4 až 6 hodinách po športovom zápase. Rozsiahle štúdie kanadských autorov však hovoria o tom, že pôsobenie pohybu sa posúva až do 16 hodín po ukončení športovania. Podľa primára Detského diabetologického centra SR v DFNsP v Bratislave MUDr. Ľubomíra Baráka je táto teória overená aj praxou, ale keďže sa objavila len približne pred 2 rokmi, ešte nie je natoľko v povedomí.
„Najväčší efekt športu je podľa mňa po 8 hodinách. Ak niekto skončí tréning o 17.00, okolo polnoci u neho môže dôjsť k hypoglykémii, ale je možné, že tento efekt sa bude prejavovať aj s odstupom 16 hodín,“ hovorí Ľ: Barák.
Vitálna kapacita
Treba si uvedomiť, že každý človek má svoju individuálnu „vitálnu kapacitu“, s ktorou vie pracovať. Hovorí sa, že keď ju využíva na 25 percent, glykémiu to nijako neovplyvňuje a tá nezávisle funguje ako chce. Keď človek zapojí 50 percent svojej vitálnej kapacity, cukor zostáva stabilný a nemení sa. Od 50 do 75 percent využitia vitálnej kapacity treba počítať s poklesom glykémie, takže ak má niekto pred športom glykémiu 12 mmol/l a chce ju znížiť, výrazne sa to prejaví. Ak dôjde pri športovaní k prekročeniu hranice 75 percent vitálnej kapacity, zapoja sa do procesu kontraregulačné hormóny, ktoré pôsobia proti inzulínu a zároveň sa začnú vylučovať zásobné cukry uložené v pečeni a vo svaloch. Následný efekt je, že glykémia bude výrazne vyššia ako bežne. „Neznamená to, že s diabetom 1. typu nemáme športovať, naopak, pri pohybe treba udržiavať úroveň vlastnej vitálnej kapacity od 50 do 75 percent,“ vysvetľuje Ľ: Barák.
Pulzová frekvencia ako pomôcka
Existuje rad amerických štúdií, ktoré sledovali vitálnu kapacitu v súvislosti s pulzovou frekvenciou a zistili, ktorá pulzová frekvencia odráža mieru zapojenia kapacity jednotlivca. „U nás sa tejto téme venovala v diplomovej práci absolventka Fakulty telesnej výchovy a športu. Mala pre svoj výskum zapožičaný tester z USA a otestovala 20 mojich pacientov. Určila im, pri ktorej pulzovej frekvencii počas športu sa pohybujú v pásme do 75 percent svojej vitálnej kapacity a kedy už sú nad touto hranicou. Týchto 20 mladých ľudí dokáže doteraz posúdiť intenzitu športu podľa svojej pulzovej frekvencie. Aby to ovládali všetky deti a mladí s diabetom, museli by byť testovaní aspoň raz za rok a tieto možnosti nie sú,“ konštatuje diabetológ, no napriek tomu zdôrazňuje dôležitosť športu pri diabete 1. typu.
Adrenalín zvyšuje glykémiu
Nezabúdajte na to, že počas tréningu a počas športového zápasu so súperom sa môžu glykémie správať odlišne. „Pri zápase chce každý športovec dosiahnuť maximum a chce vyhrať. Vtedy sa posilňuje vnútorné napätie a tvorí sa vyššia hladina adrenalínu, ktorá sa drží vysoko počas celého zápasu. Glykémie v priebehu zápasu aj po ňom musíme brať z tohto dôvodu s veľkou rezervou a počítať s účinkom adrenalínu, ktorý je antagonistom inzulínu (pôsobí proti inzulínu),“ zdôrazňuje odborník. Na túto situáciu treba pozerať s nadhľadom a nezľaknúť sa, keď glukometer ukazuje glykémiu 20 mmol/l. Túto situáciu raz počas prednášky priblížil aj holandský volejbalista Bas van den Goor. Keď mu zistili diabetes, všemožne sa snažil prispôsobiť diagnóze a uvažoval o skončení športovej kariéry. Nakoniec pri volejbale zostal, stal sa niekoľkonásobným majstrom sveta a olympijským víťazom, ale nikdy sa mu nepodarilo prekonať pôsobenie adrenalínu. Hoci bol a dodnes je veľmi dobre kompenzovaný, keď hral dôležitý zápas, mal zakaždým glykémiu 20 mmol/l.
S inzulínom opatrne
Uvedený príklad ilustruje, že pri športovaní, súťažení či zápasení o víťazstvo, kde sa prirodzene počíta s účinkom adrenalínu, treba byť opatrný pri dopichávaní inzulínu. Zápas môžu deti alebo mladí začať s dobrou, prípadne trošku vyššou hodnotou glykémie, ale v polovici zápasu môžu mať niektorí extrémne hodnoty cukru. Napriek tomu nie je nutné dopichávať inzulín, pretože po zápase sa hladina glykémie dostane opäť do normy. Chce to opatrný a citlivý prístup, ale prax ukazuje, že hoci po zápase má dieťa s diabetom 1. typu glykémiu 20 mmol/l, po polhodine glukometer ukazuje 8 mmol/l. Ak si aktívne športujúci s diabetom 1. typu tento systém odskúšajú a zistia, že inzulín nie je nutné dopichnúť, vyhnú sa následne nechcenej hypoglykémii.
Ak diabetici pravidelne športujú a posilňujú svoju kondíciu, posúvajú hranicu svojej vitálnej kapacity stále vyššie. Vďaka tomu im nerobí problém podávať aj vrcholné športové výkony. Vtedy sa pohyb stáva liekom.
(jp)