Pre diabetikov so syndrómom nerozpoznanej hypoglykémie môžu byť asistenčné psy využívajúce nielen svoju psiu empatiu, ale aj výborný čuch, veľkým prínosom. Dokážu totiž hypoglykémiu svojho ľudského „zverenca“ doslova vyňuchať.
Živý alarm
Diabetici ten nepríjemný syndróm veľmi dobre poznajú. Aspoň väčšina. Potenie, nervozita, pocit slabosti, tras žalúdka aj rúk, pocit na odpadnutie. To všetko sú typické príznaky hypoglykémie – stavu, keď hladina krvného cukru klesne pod únosnú hranicu a v najhorších prípadoch hrozia bezvedomie či dokonca kóma.
Moderné „mašinky“ v podobe diabetickej pumpy opatrenej kontinuálnym elektronickým monitoringom síce dokážu rozpoznať nežiaduci stav a spoľahlivo upozornia na klesajúci cukor, no asistenčné psíky majú oproti nim určité výhody: jednak im nedôjdu baterky, a aj keď sú to nemé tváre, predsa len sú to živé tvory. A navyše spoločenské. Aj preto ich služby oceňujú najmä diabetici, ktorí klasické príznaky hypoglykémie nepociťujú (o to viac ich tento stav ohrozuje), rovnako ako aj rodičia malých diabetikov.
Láska a oddanosť
Ako asistenčné psy sa vyberajú tzv. pracovné plemená. Nech už ide o psy pre nevidiacich či psy, ktoré vďaka tomu, že dokážu rozpoznať hladinu krvného cukru, skvalitňujú ba dokonca neraz doslova zachraňujú život svojim majiteľom, sú to väčšinou prispôsobivé a dobre cvičiteľné psy.
Ich charakteristickou črtou je láska k práci a oddanosť svojim majiteľom. Už pri ich výcviku sa dbá na to, aby si vytvorili úzky a hlboký vzťah k človeku, ktorému asistujú, pretože s ním budú v každodennom kontakte 24 hodín sedem dní v týždni – to znamená aj v noci. Ak má byť pes skutočným asistentom, musí byť so svojím zverencom či majiteľom dokonale zohratý.
Väčšinou sa vyberajú psie plemená labradorský alebo zlatý retríver, alebo nemecký ovčiarsky pes či dokonca, pred diabetikov s alergiou na srsť možno dať prednosť krížencovi labradora a pudla, pretože srsť takýchto psíkov alergie nevyvoláva.
Dve etapy výcviku
V prvej časti výcviku sa psík učí rozpoznať hypo- či heperglykémiu s až 90-percentnou presnosťou nielen vo dne, ale dokonca aj v noci. Aj napriek tomu, že psík v noci spí, väčšina asistenčných psov dokáže aj v spánku zachytiť výkyvy glykémie svojho majiteľa a šetrne ho zobudiť, napríklad olizovaním, štuchaním labkou alebo aj štekotom. Keď vycvičený psík rozpozná hypoglykémiu svojho pána, dokáže mu napríklad doniesť škatuľku s džúsom či mobilný telefón. „Takýmto a podobným „zručnostiam“ sa psíky učia najprv v domácom prostredí a keď dosiahnu určitú úroveň spoľahlivosti, opakuje sa výcvik na iných miestach a v rôznych podmienkach, predovšetkým však na verejnosti, medzi ľuďmi, aby sa pes naučil nenechať sa rozptýliť v svojom nepretržitom poslaní strážcu,“ hovorí Zuzana Daušová, riaditeľka a vedúca výcviku asistenčných psov v Centre pre výcvik psov pre postihnutých Helppes.
Záchranca života
Znie to možno trocha nadnesene, ale je to tak. Aj v ére elektronického monitoringu hladiny krvného cukru môže byť diabetický asistenčný pes skutočným strážcom či dokonca záchrancom života svojho pána. Inzulínová pumpa s nepretržitým monitoringom hladiny glukózy, nech by bola akokoľvek dokonalá, je predsa len neživý objekt.
So psíkom po boku sa diabetik alebo rodičia detského diabetika môžu cítiť bezpečnejšie, čo pomáha lepšie zvládať diabetes nielen v krátkodobom, ale aj dlhodobom horizonte a dosiahnuť tak oveľa nezávislejší spôsob života. Nezávislý od samotného ochorenia a jeho obmedzení. Takýto psík prestavuje pre diabetika ďalšiu možnosť ako ustrážiť hladinu krvného cukru v medziach, vďaka čomu sa pacient s diabetom cíti oveľa komfortnejšie a bezpečnejšie.
Ako to robia?
Psy majú výborný čuch – to je neodškriepiteľné. A práva na ich výbornom čuchu je založená aj schopnosť detegovať chemické substancie sprevádzajúce výkyvy hladiny krvného cukru rovnako smerom nahor, ako aj smerom nadol. Psíky tak doslova dokážu vyňuchať, že sa niečo deje. Dokonca ešte pred tým, ako diabetik začne pociťovať akékoľvek zmeny spojené s poklesom glykémie.
Konkrétna substancia, sprevádzajúca pokles či naopak zvýšenie hladiny inzulínu, ktorá spôsobuje pre nás neidentifikovateľné zmeny pachu, síce zatiaľ nebola presne identifikovaná, no experimentálne sa potvrdilo, že asistenčný pes dokáže odhadnúť rýchly pokles hypoglykémie a upozorniť svojho majiteľa ešte skôr, ako hodnota glykémie dosiahne kritickú úroveň.
Chlpatý spoločník
A čo sa deje ďalej? Psy upozornia svojho pána, že je najvyšší čas zmerať si glykémiu a rodičov, že treba zasiahnuť a podať dávku inzulínu, alebo urobiť iné opatrenia, aby sa hladina glukózy normalizovala. Psy sú trénované tak, aby pri svojom ľudskom zverencovi ostali v pohotovosti dovtedy, kým sa glykémia neupraví, a v prípade, že pacient nereaguje, vedia privolať aj pomoc.
Asistenčný pes je pre diabetika prínosom nielen v intenciách pri tomto ochorení takej dôležitej kontroly glykémie. Psík sa stáva skutočným štvornohým domácim miláčikom, a okrem svojej „služobnej povinnosti“ je výborným kamarátom a nadšeným a oddaným spoločníkom, ktorý svojho pánka nielenže podporí v zvládaní jeho ochorenia, ale napríklad aj v tom, aby mal dostatok pohybu, na ktorý by si za iných okolností možno nenašiel čas.