Diabetici sú z najodvážnejších pacientov. Väčšina z nich žije akoby boli nesmrteľní a vôbec sa neboja náhlej smrti, ochrnutia, slepoty, amputácie.

Poruchy vedomia spojené s ochorením na diabetes mellitus, hlavne bezvedomie s hypoglykémiou, sa vyskytujú v prednemocničných podmienkach s frekvenciou až 100 výjazdov záchranky na Slovensku denne. Lekári iných špecializácií sa prakticky s touto diagnózou už ani nestretávajú. Spomedzi diabetikov až štvrtina zažije opakované príhody hypoglykémie. V populácii je viac ako 300 000 diabetikov, za posledných 30 rokov pribudol trojnásobok  diabetikov.

Jednoduchý mechanizmus

Stále sa v praxi stretávam s nepochopením regulácie látkovej premeny cukrov, ktorá je u diabetikov narušená pre relatívny, alebo absolútny nedostatok inzulínu v organizme. Nedostatok sa lieči diétou, ak nestačí tak sa pridávajú lieky. Buď tabletky, ktoré zvyšujú vylučovanie inzulínu zo slinivky brušnej ak ešte nejaké zásoby ostali, alebo je potrebný inzulín, keď už slinivka žiadny neprodukuje.

Pri nízkej hladine cukru (hypoglykémia) sa treba najesť, alebo v núdzi podať cukor ústami alebo do žily, pri vysokej hladine cukru v krvi (hyperglykémia) treba sprísniť diétu, pridať na pohybovej aktivite, alebo v núdzi podať inzulín. Núdzové riešenia sú vyhradené pre zdravotníkov.

Príbuzných diabetikov prosím: Nikdy nedávajte diabetikovi v bezvedomí inzulín!

Diabetes mellitus u dospelých dodržiavajúcich správny režim nerobí problémy, subjektívne príznaky pri hypoglykémii sú prchavé: pocit hladu, nervozita, únava a spavosť. Veľmi rýchle, v priebehu minút, prechádzajú do objektívne viditeľných porúch správania a do bezvedomia.

Pre diabetika je nebezpečné smerovať do hypoglykémie na verejnosti, pretože príznaky sú podobné ako pri opitosti. Riskuje neposkytnutie prvej pomoci, môže upadnúť do bezvedomia a zadusiť sa vlastným žalúdočným obsahom.

Hyper a hypo u detí

Pri hyperglykémii spočiatku pocit smädu, časté a hojné močenie, nechutenstvo, bolesti hlavy, tento stav môže trvať 2-3 dni. Odlišnosti sú pri hypoglykémii u detí, ktoré buď necítia začínajúcu hypoglykémiu vôbec, alebo ju nevnímajú pre zaujatie hrou, alebo ju hlásia rodičom ako veľmi nešpecifické príznaky: bolia ma nohy alebo kolená (hlavne u menších detí), trasú sa mi ruky a nohy, točí sa mi hlava, vidím rozmazane, som hladný/hladná alebo unavený/unavená, je mi zle.

Niekedy má dieťa prehnane veselú náladu (nevie sa prestať smiať) alebo začína byť ochabnuté, náhle dochádza k nekoordinovaným pohybom, je mrzuté, plačlivé, zatvárajú sa mu oči alebo vyvracia oči, niekedy začína škúliť. Dieťa sa príliš potí, zbledne a nevládze behať tak ako predtým.

Ak má dieťa hypoglykémiu v noci, obyčajne nepokojne spí, prehadzuje sa v posteli, rozpráva zo sna alebo nereaguje na dotyky a hladenie. V noci sa hypoglykémia vyskytuje najčastejšie medzi druhou a štvrtou hodinou rannou, cez deň okolo obeda a navečer. Hyperglykémia u detí často veľmi rýchle (v priebehu pár hodín, na rozdiel od dospelých) prechádza z normálneho stavu cez nešpecifické príznaky únavy a letargie do hlbokého bezvedomia a to aj pri prvozáchyte diabetu.

Najčastejšie klesá koncentrácia cukru v krvi pri:

1. zníženej chuti do jedla u starších ľudí, tiež pri vynechaní jednej porcie,
2. pri náhodnom užití väčšej dávky liekov (tabletky, inzulín),
3. pri nezvyčajnej telesnej námahe (svalová práca pôsobí ako inzulín, znižuje cukor v krvi), alebo
4. počas užívania liekov, ktoré vytláčajú inzulín a lieky na zníženie cukru z väzby na bielkoviny v krvnom obehu a tak znižujú cukor v krvi (lieky proti bolesti, teplote, antibiotiká a i.).

Niekedy diabetik chce pomocou vysokej dávky inzulínu spáchať samovraždu. Diabetici by mali alkohol konzumovať s rozvahou, určite nie namiesto jedla. Povolené a neškodné množstvá alkoholu pre diabetika sú nie viac ako 2 dcl vína, alebo 5 dcl piva alebo pol dcl destilátu denne. Slovo „alebo“ nie je možné nahradiť slovom „a“. Často býva hypoglykémia s bezvedomím u užívateľov stimulačných drog, ktoré spôsobujú nechutenstvo, aj u alkoholikov ktorí majú zníženú zásobu rezervného cukru (glykogénu) v pečeni.

V knižkách sa uvádzajú klasické príznaky hypoglykémie ako bledosť a potenie. V skutočnosti sa nevyskytujú ani často, ani pravidelne, pretože lieky na vysoký tlak a poruchy srdcového rytmu tieto príznaky dokonale maskujú.

Meranie glykémie

Hodnoty glykémie v organizme kolíšu v priebehu dňa a keďže pri diabetes mellitus je regulácia narušená, až u 8% populácie môžeme meraním glykémie odhaliť nenormálne hodnoty. Na dôvažok, mozog a erytrocyty sú jediné a dosť dôležité tkanivá v organizme, ktoré dokážu utilizovať ako zdroj energie výlučne iba glukózu.

Normálne hodnoty glykémie sú u zdravého nalačno do 6 mmol/l a po jedle do 7,8 mmol/l. U diabetika nalačno do 7 a po jedle nie viac ako 8,5-9 mmol/l. O hypoglykémii hovoríme pri poklese pod 3,3 a o hyperglykémii nad 13,3 mmol/l. Glukometre používané v domácnosti a v teréne (od r. 1993) na orientačné stanovenie pri príliš nízkej alebo vysokej hodnote neukazujú číselnú hodnotu, ale na displeji sa zobrazí LOW alebo LO (nemerateľne nízka) a HIGH alebo HI (nemerateľne vysoká glykémia).

Glukometer funguje na elektrochemickom princípe stanovenia cukru v kapilárnej krvi (venóznej krvi, v telesných tekutinách), doba merania je 5-20 s. Vývoj smeruje k bezkontaktným glukometrom využívajúcim princíp podobný infračervenej spektroskopii a ultrazvuku.

Pacienti s inzulínovou pumpou by mali ovládať princípy jej fungovania. Ak má spätnú väzbu na meranie glykémie v krvi, oneskorenie býva typicky okolo 5 minút, ale môže byť predĺžená až na 15 min a tak môžeme vidieť príznaky hypoglykémie aj pri normálnych hodnotách glykémie zaznamenaných v prístroji.

Mnohokrát ani zdravotníci nevedia, že sa kapilárna krv odoberá z bočnej strany posledného článku prsta ruky (nie z bruška prsta ktoré je citlivejšie pre väčšie množstvo nervových zakončení) po punkcii lancetou. Vpich injekčnou ihlou nie je vhodný, lebo zanecháva okrúhly vstup do podkožia, ktorý nemusí krvácať a vytláčanie spôsobí zriedenie krvi tkanivovým mokom a znižuje hodnotu glykémie.

Životosprávu neoklamete

Tak ako sú diabetici najodvážnejší, tak sú ich lekári po deťoch najdôverčivejšia skupina obyvateľstva. Prečo? Ako lekár záchrannej služby prichádzam na miesto činu rýchlejšie ako pacienti a ich rodinní príslušníci dokážu zahladiť usvedčujúce dôkazy. Obal so zdravotnou dokumentáciou je plný opakovaných dispenzárnych a kontrolných vyšetrení internistom, kardiológom, neurológom, diabetológom, ortopédom, všeobecným lekárom.

Neverili by ste, ako pacient 10 rokov liečený na cukrovku dokáže zahrať totálnu naivku po otázke na dodržiavanie diéty. Diabetik s glykémiami v knižke v rozmedzí medzi 15-22 mmol/l sa sťažuje, že lieky mu nezaberajú a z tónu hlasu cítim výčitku na všetkých neschopných doktorov. To, že býva sám a na konferenčnom stolíku, spoza ktorého pozerá 18 h denne televíziu, vidím takmer vyprázdnenú bonboniéru, pod kreslom vrstvu omrviniek a dva prázdne pokrčené obaly od lupienkov, to jeho nešťastný diabetológ nevidí a ani si nevie predstaviť. Len sa môže diviť, že najnovšie a najspoľahlivejšie lieky nezaberajú, napriek tomu, že pacient tvrdí ako dodržiava životosprávu.

Lekári učia diabetikov počítať sacharidové jednotky, väčšine pacientov je to však úplne jedno. Nech mi na záver odpustia diabetici, ktorí ešte nemali na návšteve záchranku, nemajú BMI viac ako 30, nič amputované, vidia bez okuliarov a dodržiavajú správnu životosprávu.

© doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.