Medzi 10. a 19. rokom obvykle dochádza k zhoršeniu kompenzácie diabetu. Často dochádza k zvýšeniu glykovaného hemoglobínu, rastie premenlivosť glykémií v priebehu dňa, objavujú sa prvé známky neskorších komplikácií a rastie riziko diabetickej ketoacidózy a ťažkých hypoglykémií.
Hormóny a glykémie
Pri dospievaní v tele dochádza k mohutným hormonálnym zmenám. Napríklad rastový hormón sa najviac vyplavuje v prvej polovine noci, pohlavné hormóny zase nad ránom. Problémom je aj fakt, že sa nevyplavujú stále v rovnakom množstve. Prejavuje sa to prakticky nepredvídateľným kolísaním glykémií počas dňa, bez toho, aby to diabetik nejako mohol ovplyvniť.
Spotreba inzulínu v noci sa u niektorých diabetikov mení niekedy aj o desiatky percent a je vlastne nemožné preto perfektne naladiť podávanie hlavne nočného inzulínu. V tomto období života je preto nevyhnutné zvýšenie počtu meraní glykémie, prípadne používanie kontinuálneho monitoru glykémií.
Úplne najdôležitejšou súčasťou liečby dospievajúceho diabetika je tiež dostatočné množstvo inzulínu. Ak vyjadríme potrebu inzulínu na kilogram hmotnosti a deň, tak v období medzi 14. a 18. rokom života je najvyššia za celý život. Pred pubertou sa bežná dávka inzulínu pohybuje medzi 0,7 – 1,0 U/kg/deň v puberte niekedy stúpa na 1,1 – 1,5 U/kg/deň a u niektorých chlapcov aj viac. V tomto veku býva asi najčastejšou príčinou dekompenzácie diabetu poddávkovanie inzulínom!
Životné zmeny
Typickým prejavom tohto veku je zvýšená chuť k jedlu. U týchto mladých ľudí nastávajú aj zmeny v plnení povinností. Mnohí začínajú pracovať, študovať – riešiť situácie, kedy nie vždy môžu dodržiavať časy jedál a tým pádom aj pravidelnosť podávania inzulínu. V tomto období ako riešenie mnoho lekárov radí diabetikom liečeným pomocou inzulínových pier prejsť na inzulínové pumpy.
Prejsť na inzulínovú pumpu je riešenie, ktoré má ale viacero háčikov. Nejeden lekár napríklad tento prechod neodporúča tým jednoduchším diabetikom, u ktorých nie je predpoklad, že zvládnu a v praxi dokážu uplatňovať poučenia týkajúce sa pomeru medzi dávkou inzulínu, sacharidovou jednotkou a citlivosťou na inzulín. Tieto hodnoty sa v priebehu dňa menia a im je treba prispôsobiť aj nastavenie pumpy. U časti diabetikov, predovšetkým dievčat, sa nezvládnutie týchto zásad – teda voľného prísunu sacharidov krytých inzulínom prejavuje zvýšením hmotnosti.
Psychika dospievajúcich
Kontrolu diabetu u adolescentov nekomplikuje iba zvýšená chuť k jedlu a hormóny. Významnú úlohu tu zohráva aj prežívanie psychicky náročného prechodu z detstva do dospelosti a hľadanie vlastného zmyslu života. Diabetické deti zrazu sa chcú názorovo odlíšiť od svojich rodičov a hľadajú svoju vlastnú cestu a pritom sa nechcú veľmi líšiť od svojich spolužiakov a kamarátov. Preto deti s diabetom a ich rodičia prežívajú toto obdobie často zložito. Názory rodičov nie sú zrazu rešpektované, lebo mladý diabetik vie sám najlepšie, ako zvládať svoj diabetes a to vedie k zraňovaniu a frustrácii rodičov. Tí ale majú svoje dieťa radi a preto nerezignujú a tak sa stáva diabetes vážnym rodinným problémom.
Samé dieťa to nemá ľahké. Má pocit, že sa už všetko naučilo a vie samostatne zvládať svoj život, chce byť rešpektované vo svojom okolí. Je si vedomé, že robí aj chyby, no diabetes často nemá na úplne prvom mieste svojich priorít. Riešením je iba to, že v rodine si nájdu vhodný čas pre postupné oddelenie zodpovednosti za starostlivosť o diabetes od rodičov k mladému dospelému. Na kontrolu diabetu má veľký vplyv aj výrazná zmena v živote diabetika. Prechod od svojho “detského“ diabetológa k „dospelému“.
Nový lekár
Návštevy u lekára berie ako nevyhnutnú povinnosť, má k nemu za roky vybudovanú dôveru, často ich vzťah prekračuje hranice bežného vzťahu medzi lekárom a pacientom. V čakárni sa cíti komfortne, niekedy ako „mazák“ sa pousmeje nad problémami, ktoré v čakárni riešia rodičia čerstvých diabetikov. Často im poradí, často ich upozorní na riešenie problémov, odkáže na literatúru, na diskusie napríklad na rôznych internetových portáloch, poradí ako sa stravovať, ako riešiť neobvyklé situácie, ktoré riešil už mnohokrát.
A zrazu prechod k inému lekárovi, do prostredia často iného. Časť diabetikov pri prvých návštevách nového lekára je oveľa viac vnímavá k novým informáciám už len preto, že sú im podávané inak a iným lekárom a možno aj iným spôsobom ako boli zvyknutí. Niekedy však táto šanca zanikne z jednoduchého dôvodu – nedostatku času.
Medzi dospelými
Mladý človek v 19 rokoch ešte nie vždy je aj psychologicky dospelý. Dospelosť pred zákonom neznamená plnú samostatnosť pri riadení diabetu a bolo by naivné to predpokladať. Pre mnohých z nich môže byť problémom aj zmena prostredia v čakárni ordinácie. Doteraz sa stretávali s rovesníkmi a mladšími diabetikmi a ich rodičmi a zrazu sa stretávajú v čakárni s veľmi chorými pacientmi a aj takými, ktorý už zjavne majú komplikácie súvisiace s diabetom. Toto stretnutie môže byť pre nich motivujúce, ale pre niektorých aj ďalším stresujúcim faktorom.
Pri zmene lekára si aj mladí diabetici musia uvedomiť, že nároky na kritériá kontroly sa neznižujú, práve naopak. Optimálna kontrola diabetu sa líši medzi deťmi a dospelými. Preto musia očakávať, že lekár hneď po ich príchode mladému diabetikovi navrhne nové cieľové glykémie a glykovaný hemoglobín. No a je tu ešte jedna možnosť. Slobodný výber lekára. Ak si hneď na začiatku lekár s diabetikom ľudsky nesadnú je to lepšie riešiť na začiatku – treba si uvedomiť, že ide o závažnú zmenu, ktorá sa odrazí v živote.
Prechodové obdobie medzi detstvom a dospelosťou je súčasne rizikom a šancou! Šancou na nový začiatok v prístupe k svojmu diabetu. Táto šanca by sa nemala premárniť, ale naopak mala by sa využiť pre zlepšenie kontroly mladých dospelých s diabetom 1. typu.
(Úryvok z knihy Dia šlabikár 2)
Viac si môžete prečítať v novom čísle časopisu Diabetik 9-10/2016.