Vzhľadom na to, že diabetik rieši rôzne komplikácie svojho ochorenia, nemal by ani v zime a v predjarí zabúdať na posilnenie celkovej imunity. V pozadí diabetu 2. typu tiež nájdeme imunitné procesy. Podľa posledných zistení sa imunitný systém podieľa na rozvoji tohto typu cukrovky tým, že podporuje vznik inzulínovej rezistencie, hoci v tomto prípade vznik diabetu nemá nič spoločné s autoimunitnými reakciami.
V prípade diabetu 1. typu organizmus diabetika, respektíve jeho imunitný systém, akoby nevedel odlíšiť čo je „vlastné“ a čo „cudzie“. Výsledkom je potom imunitná reakcia namierená proti vlastným bunkám. Diabetik však môže mať aj celkom obyčajné problémy s imunitou. Najmä v nestabilných obdobiach roka, na jeseň, v predjarí a skoro na jar – od februára do apríla.
Podporte imunitu
Zimou skúšaná a vyčerpaná imunita si ľahko vyberie svoju daň. Stačí, že neodhadneme ako sa správne obliecť a prechladneme – raz dva sa môžeme ocitnúť v kolotoči večne sa opakujúcich zdravotných problémov. Vyššie teploty aké zažívame tohtoročnú zimu „prajú“ množeniu vírusov chrípkových alebo chrípke podobných ochorení a majú za následok opakujúce sa infekcie najčastejšie horných dýchacích ciest. Ak ste sa nedali proti chrípke zaočkovať, dobré je myslieť aspoň na posilnenie celkovej imunity organizmu. Pomôcť môžu staré dobré probiotiká alebo aj zinok.
Probiotická mantra
Napriek tomu, že o probiotikách vedia snáď už aj malé deti, nezaškodí zopakovať si, že sú to telu vlastné, inými slovami s naším telom v symbióze žijúce kmene mikroorganizmov (najmä laktobacily, bifidobaktérie, prípadne ďalšie druhy mliečnych baktérií, ale aj niektoré huby), ktoré za normálnych okolností osídľujú náš tráviaci trakt. „Za nepriaznivých okolností účinkom choroboplodných mikroorganizmov, rôznych škodlivých látok alebo antibiotík však môže dôjsť k narušenie rovnováhy črevnej mikroflóry a jej ochranných funkcií, čo má za následok vznik zdravotných porúch. Ak sa rovnováha črevnej mikroflóry naruší, negatívne to ovplyvňuje aj funkčnosť imunitného systému. Pri udržiavaní rovnováhy a ochranných funkcií črevnej mikroflóry a zabezpečení optimálnej funkčnosti imunitného systému zohrávajú mimoriadne pozitívnu úlohu práve probiotiká,“ vysvetľuje MVDr. Alojz Bomba, DrSc., z Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Navyše, tieto živé mikroorganizmy, ktoré sú súčasťou ekosystému nášho tráviaceho traktu – tzv. bakteriálnej črevnej miokroflóry, podporujú správne spracovanie a trávenie potravy, a tým aj využitie životne dôležitých minerálov a stopových prvkov, ktoré potravou prijímame.
Prírodné probiotiká
Živé probiotické kultúry obsahuje aj väčšina čerstvých nepasterizovaných jogurtov, kyslomliečnych produktov typu kefír či čerstvá bryndza a extrakt z pivovarských kvasníc. Imunitu však môžeme podporiť aj pravidelnou konzumáciou tzv. medicínskych húb, ako sú huby šitake, reishi či hliva ustricovitá. Okrem imunitu „štartujúcich“ betaglukánov obsahuje hliva aj vzácny druh rozpustnej vlákniny – inulín. Funguje ako prebiotikum, zjednodušene povedané, je výživou pre probiotické kultúry. Inulín a vláknina všeobecne, podporujú rast zdraviu prospešných mikroorganizmov v čreve.
V tejto súvislosti odporúčajú lekári aj konzumáciu kyslej kapusty. „Prírodné probiotické potraviny obsahujú aj celý rad enzýmov, hormónov, rastových faktorov a antibakteriálnych látok dôležitých pre posilnenie črevnej bariéry a celkovej imunity človeka. Zlepšujú odolnosť organizmu proti infekciám, chránia nás aj pred srdcovo-cievnymi a nádorovými chorobami,“ hovorí odborník.
Okrem správne zloženej výživy môžeme probiotiká kultivovane prijímať aj v podobe overených potravinových doplnkov. Kedy si vystačíme s prírodou a kedy by sme probitotiká mali prijímať „umelo“? „Za normálnych okolností dokážu naše vlastné mikroorganizmy plniť všetky fyziologické funkcie. Každá mimoriadna záťaž nás však vystavuje negatívnym účinkom stresu. Dlhodobý stres znižuje obranné schopnosti nášho tela vrátane našich vlastných baktérií, čo sa zväčša prejavuje rôznymi poruchami funkcií tela alebo prepuknutím choroby,“ odôvodňuje doktor Bomba.
Ako doplnok výživy je vhodné užívať probiotiká v čase zvýšenej záťaže organizmu, napríklad aj vtedy, ak v dôsledku hektického spôsobu života trpíme stresom, počas užívania antibiotík. Diabetik by na dostatočný prísun probiotík mal dbať jednoducho aj preto, že postupom času, vo vyššom veku prichádza podľa lekárov ku kvantitatívnemu úbytku zdraviu prospešných baktérií, najmä bifidobaktérií a laktobacilov v hrubom čreve. Podľa doktora Bombu by sa potraviny obsahujúce probiotiká mali podávať preventívne a pravidelne: „Zdraví ľudia ich môžu užívať bežne konzumáciou potravín, ktorých sú prirodzenou súčasťou alebo do ktorých sa pridávajú.“
Dôležitý stopový prvok
Dobrú službu pri posilňovaní imunity môže urobiť aj esenciálny, teda pre správne funkcie organizmu nevyhnutný stopový prvok zinok. Patrí do skupiny minerálov, ktoré významne podporujú obranyschopnosť organizmu. Pomáha pri potláčaní alergií, zlepšuje stav kože a urýchľuje proces uzdravovania. Je potrebný pre správnu činnosť desiatok enzýmov a má vplyv na metabolizmus bielkovín, cukrov, hormónov a vitamínov.
Plní rôzne funkcie v biológii buniek, zohráva dôležitú úlohu v imunitnom systéme, pri integrite pokožky, hojení rán (čo diabetici isto ocenia) chuti, čuchu, funkcii štítnej žľazy, neurologických funkciách a pri účinku inzulínu. Je dôležitý pre normálny vývoj mozgu a jeho fyziologickú funkciu. Preukázalo sa, že pri jeho nedostatku alebo naopak nadbytku, dochádza k zmenám v správaní a k abnormálnemu vývoju centrálneho nervového systému.
Súčasť všetkých tkanív
Prítomnosť zinku možno v ľudskom tele vystopovať vo všetkých tkanivách. Nachádza sa v živočíšnych i rastlinných potravinách, kde je zvyčajne viazaný na bielkoviny (proteíny). Z fyziologického hľadiska je dôležitý pre funkciu pankreasu, má vplyv na rast, sexuálny vývin, hojenie rán a opäť rovnako ako selén, aj na imunitu.
Zinok stabilizuje antioxidačné účinky bunkovej membrány a znižuje riziko lipoperoxidácie – čo by sme mohli preložiť ako oxidačné pôsobenie voľných radikálov na tuky, z čoho, samozrejme, môžu profitovať aj diabetici. Trpieť nedostatkom zinku môžu chorí s poruchami trávenia a vstrebávania v tenkom čreve, ako aj staršie alebo dlhodobo choré osoby, pri traumách či popáleninách. Zinok prospieva tiež zaťaženej imunite počas chrípkovej sezóny či v čase rekonvalescencie, nie je však vhodné podávať ho spolu s citrusovými plodmi, pretože znižujú jeho účinok.
Jana Matisová