Redgrave sa narodil 23. marca 1962. Veslovaniu začal venovať v roku 1976 na rieke Temža, v rodnom mestečku Marlow. Keď mal šestnásť rokov,odišiel zo školy, aby sa mohol naplno venovať tréningu a veslovaniu. Svoju prvú zlatú medailu získal na olympijských hrách v Los Angeles v roku 1984. Tú poslednú získal ako člen štvorky bez kormidelníka na OH v Sydney v roku 2000. Úspešnejším športovcom na OH bol iba maďarský šermiar Aladár Gerevich, ktorý od roku 1932 do roku 1960 vyhral šesť zlatých medailí v rade za sebou.

Po Los Angeles nasledovalo zlato na OH v Soule 1988 za výkon dvojveslici. Na OH v Barcelone 1992 toto zlato v dvojveslici obhájil a do tretice získal zlatú medailu aj v Atlante 1996. Okrem toho sa 9-krát stal majstrom sveta (v rokoch 1986, 1987, 1991, 1993, 1994, 1995, 1997, 1998, 1999).

Diabetes ho nezlomil

Sir Redgrave sa o svojom diabete dozvedel v roku 1997, keď mal 35 rokov. Práve vtedy bežala na plné obrátky príprava na olympijské hry v Sydney. Jeho rozhodnutie štartovať na nich a vyhrať však nezvrátila ani táto závažná diagnóza.

Redgrave bol v tom čase dokonale vytrénovaný ľudský stroj. Meral dva metre a vážil sto kilogramov. Preto dodržiaval príjem 7000 kalórií denne, ale po diagnostikovaní cukrovky sa preorientoval na diétu s nízkym príjmom cukrov. Po úbytku energie sa však vrátil k príjmu vysokoenergetickej stravy 8-10 krát denne, ale prispôsobil tomu aj liečebný diabetický režim.

Zlato v Sydney

V čase, keď štartoval na olympiáde, mal so sebou na palube cukor, o čom nikto nevedel. V mohých rozhovoroch pred olympiádou sa vyjadroval obavy z toho, či sa mu podarí dosiahnuť stanovený cieľ. Upozorňoval na cukrovku a dúfal, že jeho telo vydrží enormnú záťaž. Napokon sa dočkal triumfu a britská kráľovná mu udelila titul Sir. Pre všetkých britský fanúšikov, ale aj pre priaznivcov športu na celom svete sa stal symbolom vytrvalosti a cieľavedomosti. Stal sa žijúcou legendou.

Ako 38-ročný, iba niekoľko mesiacov po tom mimoriadnom úspechu, v októbri 2000 oznámil, že končí svoju aktívnu športovú kariéru. „Nechcel som to oznámiť počas olympijských hier v Sydney,“ dodal Redgrave.

Diagnózu cukrovka však nepovažuje za zásadný zásah do života. Všetko zvládol s povestným anglickým kľudom a rozvahou. Naučil sa používať inzulínovú pumpu, vďaka ktorej si mohol flexibilne upravovať dávky inzulínu pri veslovaní.

Veslovanie je vytrvalostný šport, ktorý si vyžaduje razantné úpravy bazálnych dávok inzulínu. To je možné iba pri využití dočasných bazálov na pumpe, ako pri liečbe inzulínovými perami, pri ktorých pichnutý bazál už nie je možné znížiť.

Pomáha aj iným

Mottom sira Redgrave je: „Diabetes musí žiť so mnou, nie ja s ním!“ vyjadruje jeho postoj k zdravotným problémom, s ktorými sa musel vyrovnávať ako dospelý vrcholový športovec. Rozhodne odmietol, aby ochorenie ovládalo jeho život. Cukrovku nie je možné ignorovať, ale nemala by byť pre diabetika hlavnou náplňou života a psychickým bremenom.

Okrem veslovania je Regrave aktívny aj v mnohých iných športoch, z ktorých si často odnáša kuriózne zranenia. Keď mal 48 rokov, zúčastnil sa dokonca extrémneho preteku Race Across America, ktorý je dlhý takmer 5000 kilometrov.Sir Steven Redgrave využíva svoje postavenie svetovej celebrity a podporuje ďalších nádejných športovcov s diabetom. Tvrdí, že pokiaľ je diabetik správne liečení a monitorovaní, nie je žiadny dôvod, prečo by nemohol pokračovať v normálnom živote, vrátane športovania.