Prví boli Egypťania
Prvá známa zmienka o cukrovke sa nachádza už na staroegyptskom papyruse z roku 1550 pred našim letopočtom, kde je popisovaná ako ochorenie sprevádzané zvýšeným močením, kde sa „mäso a kosti strácajú do moču“. Chorí zomierali v bezvedomí, často extrémne vychudnutí. V okolí sa šíril zvláštny zápach.
Grécka stopa
Názov diabetes bol po prvýkrát použitý až v 2. storočí po Kristovi. Pochádza z gréčtiny a je zložený z dvoch slov: dia – cez a baino, čo znamená idem. Spojením vzniká názov prietok, alebo aj v slovenčine ľudovo používaná úplavica.
Ako vznikol názov?
Až o 15 storočí neskôr – v roku 1674 anglický lekár Thomas Willis moč chorých ochutnal a zistil, že je sladký – akoby nasýtený cukrom a medom. Na základe tohto poznatku W. Cullen v roku 1787 pridal prívlastok mellitus, ktorý má pôvod opätovne v gréčtine a pochádza zo slova meli, čo znamená med.
Tak vznikol v 18. storočí názov ktorý sa používa dodnes – diabetes mellitus, teda medová alebo cukrová úplavica – cukrovka. Zvýšená hladina cukru nielen v moči, ale aj v krvi bola zistená v roku 1815. Na konci 19. storočia bol zistený vzťah medzi podžalúdkovou žľazou a cukrovkou.
Objav inzulínu
Začiatkom 20-tych rokov 20. storočia došlo k ďalšiemu objavu – rumunský lekár Nikolae Paulescu z podžalúdkovej žľazy získal látku – inzulín (aj keď sa vtedy ešte takto nenazýval). Prakticky súčasne kanadský lekár Frederick Banting so študentom Charlsom Bestom zistili, že istá látka – isletin ovplyvňuje hladinu cukru. A z tohto pomenovania bol iba krok k súčasne používanému názvu inzulín. Prvý diabetik, ktorý dostal injekciu inzulínu sa volal Leonard Thomson. Bolo to 23. januára 1922 v Toronte. Odvtedy inzulín zachránil životy miliónom diabetikov. Za objav bola udelená Nobelova cena, ktorej sa však ohodnotení zriekli v prospech čo najrýchlejšieho zahájenia výroby inzulínu.
MUDr. Adriana Ilavská, PhD., MBA., MPH.