Ste unavený, vystresovaný, napätý, stále v jednom kole, zahltený množstvom povinností a nárokov okolia? Nový reset sľubuje nenáročná činnosť, čo donúti mozog pracovať trocha inak. Potrebujete len maľovanky a zopár farebných ceruziek.
Antistresová revolúcia
Nie je to tak dávno, čo si dospelí, ktorí sa radi zahĺbili do nejakej kreatívnej činnosti, napríklad maľovania, mysleli, že ich koníček je nejakou raritou. A ak by náhodou išlo o vyfarbovanie vopred predtlačených obrazových motívov, bolo by to už úplne na neuverenie. Maľovanky alebo ľudovo vymaľovánky predsa patria predovšetkým do rúk predškolských detí.
Pred časom však aj k nám dorazil fenomén maľovaniek pre dospelých. Spustila ho škótska výtvarníčka Johanna Basfordová so svojou umne prepracovanou knihou maľovaniek pre dospelých pod názvom Tajomná záhrada. Mladá 31-ročná výtvarníčka prišla s nápadom vytvoriť knihu maľovaniek aj s príbehom pre dospelých, po tom, čo ju ľudia, ktorí poznali jej prácu, často zahŕňali chválou a uznaním, že jej kresby upokojujú. Od jari 2013, kedy kniha vyšla, sa v 22 jazykových mutáciách, medzi inými aj v slovenčine, predalo viac ako 1,4 milióna výtlačkov. Nečudo že vydavatelia a experti na knižný trh označili tento fenomén ako novodobú antistresovú knižnú revolúciu.
Na prvý pohľad môže kniha maľovaniek pre dospelých vyzerať zvláštne. No úspech tohto fenoménu je nevídaný a zdá sa, že oslovil najmä ženy. Práve ženy sú zvyčajne emočnejšie založené, kreatívnejšie a vnímavejšie či komunikatívnejšie. Nie, žeby muži kreatívni neboli. Takáto kreatívna činnosť sa dá prirovnať napríklad k vyšívaniu či štrikovaniu, čo sú predsa len ženské domény. Len s tým rozdielom, že k úspešnému zavŕšeniu dielka nepotrebujeme až toľko zručností.
Pastelkami proti stresu
Venovať sa nejakej činnosti, ktorá nám pomôže odpútať sa od bežných problémov možno rôznymi spôsobmi. Niekto si ide zabehať, prečíta si dobrú knihu, trávi čas so zvieratami. Ale relaxovať pri vyfarbovaní vopred predtlačených obrázkov? A predsa nás takáto činnosť dokáže upokojiť, osviežiť alebo dokonca stačí, že prinesie len obyčajnú radosť. Vyfarbovať si odporúčajú dokonca aj psychológovia, pretože mechanizmy ako na nás takáto činnosť pôsobí, sú postavené na skutočných vedeckých základoch. Podľa psychológov práve kreatívna aktivita prinúti mozog pracovať trocha inak a iným spôsobom, ako to „má v popise práce“ počas hektického dňa.
„Mozog v určitej analógii môžeme prirovnať k svalu. Aj ten, keď sa unaví, potrebuje oddych. Podobne je to aj s našimi informáciami zahltenými mozgami. Aby si oddýchli, potrebujú sa zaoberať úplne inou ako bežnou činnosťou. Druhým pozitívom tohto fenoménu je samotný kreatívny proces, ktorý prináša so sebou pozitívne emócie. Mnohí dospelí majú problém niečo kreatívne vytvoriť, hanbia sa, nedôverujú si. Takýmto skutočne jednoduchým spôsobom sa dospelý človek môže tvorivo prejaviť v medziach toho, na čo si trúfne,“ vysvetľuje psychoterapeutka so súkromnou poradenskou praxou PhDr. Elena Tomková. „Väčšina dospelých si možno nevie ani predstaviť že by si svoje emočné napätie odreagovávala kreslením. Pre nás, ktorí máme pocit, že naše problémy, v ktorých sa dennodenne pohybujeme ako v začarovanom kruhu, ani nemajú riešenia, má vyfarbovanie konkrétny výsledok v podobe dokončeného obrázku.“
Kreatívna terapia
Okrem estetického zážitku má človek radosť z pocitu, že niečo skutočne sám vytvoril, a môže sa napríklad v dodržiavaní hraníc, ktoré predstavujú vopred nakreslené obrázky, aj zdokonaľovať. Ak by totiž na začiatku niekto predsa len problém s dodržiavaním predkreslených obrázkov mal, samotná autorka rada pripomína, že ani ona nie je vo vyfarbovaní majsterka. Nie vždy, aj napriek výtvarnej zručnosti, dokáže hranice dodržať.
Na druhej strane dodržiavanie hraníc „odkiaľ – pokiaľ“ je výborným tréningom jemnej motoriky a napokon aj trénovaním sebaovládania a sebaregulácie. A to je pre mnohých motivujúce. Dokonca až tak, že sa so svojimi výtvormi radi pochvália na sociálnych sieťach a porovnávajú ich s dielkami podobne založených priateľov. Alebo si odporúčajú, ktoré farbičky či pastelky sú najvhodnejšie. Aj napriek tomu, že mnohí a mnohé, ktorí prepadli tomuto fenoménu, si pochvaľujú, že práve vyfarbovanie maľovaniek im pomáha držať si moderné technológie v podobe internetu, notebookov či mobilu od tela.
Ako to funguje?
Počas vyfarbovania sa aktivizujú časti mozgu súvisiace s jemnou motorikou a zmyslovým vnímaním. Kreatívne vyjadrovanie vyvažuje logické myslenie a organizačné procesy. Keď sa zahĺbime do tvorivej činnosti akoby mozog odsunul či vytesnil bežné starosti. „V takej chvíli obe naše mozgové hemisféry spolupracujú a zapájajú sa do kreatívneho procesu, možno aj vďaka tomu, že ich používame súčasne, dokážeme nájsť riešenie našich problémov, po tom, čo sa od nich odreagujeme, “ hovorí psychoterapeutka.
Je v tom logika. Väčšinou totiž používame ľavú mozgovú hemisféru, ktorá je analytickejšia, má na starosti verbálne vyjadrovanie a logické pochody, a pravú, ktorá je kreatívna, riadi našu náladu, trocha zanedbávame. Za predpokladu, že na riešenie problémov je kreativita potrebná, odpoveď na otázku, prečo takto k riešeniu problému napokon dospejeme ľahšie, sa ponúka sama. Podľa psychológov ide o to, že vyfarbovanie pomáha meniť mozgové vlny.
Naučte sa oddychovať
Keď sme v strehu a naša pozornosť dosahuje vrchol a mozog sa zaoberá nejakým problémom a rozhodovaním, pracuje na v úrovni mozgových vĺn beta. Vyžaduje si to však veľa duševnej energie, takže mozog v tomto režime nedokáže fungovať priveľmi dlho. Psychológovia to prirovnávajú k situácii, keď sa prehreje motor. Aby sme ho nechali „vydýchnuť“ musíme preradiť na nižšie obrátky. V tomto prípade sa mozog preradí na alfa mozgové vlny. Niektorí ľudia však pri prechode k takejto činnosti majú problémy. Jednoducho, „vydýchnuť“ si nedokážu. Nečudo, že sú to potom práve tí, ktorí majú tendenciu reagovať úzkostne, trpia depresiami či nespavosťou.
„Práve človek, ktorý má pocit, že z kruhu svojich problémov nedokáže vykročiť, a neustále sa nimi zaoberá až tak, že ani počas noci si neoddýchne, pretože trpí nespavosťou, môže z vyfarbovania mať úžitok. Napríklad aj preto, že ak chceme nejaký problém riešiť, musíme byť oddýchnutí, aby sme mali energiu. Práve kreatívny oddych nám umožní sa od problému odosobniť a získame novú energiu, alebo iný pohľad na riešenie. Pomôcť to môže ľuďom v strese, ktorí často zažívajú pocit, že niečo musia,“ zamýšľa sa doktorka Tomková.
Spomienky na detstvo
Maľovanky nás dospelých tak trochu vracajú aj do detstva. Pamätáte si časy, keď ste nedočkavo otvárali každý nový zošitok a chystali si farbičky? Pravda, ako deti sme mali podstatne menej starostí ako dnes. Keď k tomu pridáme trend, že moderné je všetko, čo zaváňa nostalgiou, prečo teda nezaklapnúť laptop a nejsť si kúpiť farbičky? Vyfarbovanie ako relaxačnú techniku používal už známy psychoanalytik Carl Gustav Jung, ktorý sa zameriaval najmä na kruhové ornamenty zvané mandaly.
„Mandaly z farebného piesku do tvarov kruhových ornamentov vysypávajú tibetskí mnísi ako súčasť procesu meditácie. Ak sa totiž sústredíme na jednoduchú činnosť, v meditácii je to sústredenie na určitý bod, nemyslíme na problémy, dokážeme sa od nich odosobniť,“ dodáva doktorka Tomková. „Keď sa takýmto spôsobom vraciame do detstva, môžeme sa cítiť bezstarostnejšie, odbúrame stres a zabúdame na problémy.“