Prieskum bol realizovaný s tým cieľom, aby vyhodnotil efektivitu lekárenskej pohotovostnej služby počas šiestich mesiacov jej fungovania. Lekárnici poukázali na to, že hoci lekárne majú zákonnú povinnosť vykonávať pohotovostnú službu, na rozdiel od ambulantnej či ústavnej pohotovosti ju nemajú zaplatenú.
,,Prieskum ukázal, že len päť percent slúžiacich lekární je v blízkosti ambulancie pohotovostnej služby, čo zaťažuje pacientov. Akceptujeme potrebu dostupnosti lekárenskej starostlivosti aj mimo štandardnej prevádzky, avšak bez reálneho finančného krytia a ekonomickej udržateľnosti je táto povinnosť mimoriadne zaťažujúca," uviedol prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ, podľa ktorého má byť takáto služba financovaná z verejného zdravotného poistenia.
Prieskum podľa lekárnikov hovorí tiež o tom, že denne na Slovensku slúži v každom okrese minimálne jedna lekáreň do 22.30 h. Viac ako 90 percent z nich nevybaví v tomto čase ani piatich pacientov. Počas služby však 41 percent lekární nenavštívi ani jeden pacient s lekárskym predpisom vystaveným na ambulantnej pohotovosti.
Sukeľ zdôraznil, že približne 85 percent pracovníkov takejto služby tvoria ženy, ktoré neraz musia pracovať aj do 23.00 h, čo podľa neho môže predstavovať aj potenciálne nebezpečenstvo pre farmaceutky, spojené s kriminalitou.
,,Myslíme si, že je v každom prípade potrebné zefektívniť aj ambulantnú pohotovostnú službu, teda určiť rozumnejším spôsobom body pohotovostnej služby, pretože nemá logiku, keď máme jednu detskú pohotovosť na celú Bratislavu a rovnako jednu detskú pohotovosť v Medzilaborciach alebo v Trebišove. Takisto treba zefektívniť počet slúžiacich lekární, respektíve nastaviť model, aby sa nestriedali takýmto spôsobom a aby aj čas bol inak nastavený," uvažuje Sukeľ.
Šéf komory preto za vhodnejší považuje model, ktorý na Slovensku fungoval do 15. júna 2018. Podľa jeho názoru dával samosprávnym krajom kompetenciu na svojom území posúdiť, kde je aká reálna potreba pohotovostnej služby. ,,Teda samosprávny kraj dokázal povedať, že v tom-ktorom okrese stačí pohotovostná lekárenská služba možno aj pre susedný okres," uviedol.
Slovensko by sa malo vrátiť k modelu, keď by samosprávny kraj konzultoval takéto body s miestnou lekárnickou komorou, ktorá dokáže posúdiť potreby regiónu. Rovnako sa nazdáva, že zo súčasných pohotovostných ambulantných bodov by stačilo na pokrytie potrieb územia SR fungovanie len 60 percent z týchto bodov.
Komora slovenských lekárnikov už predložila Ministerstvu zdravotníctva (MZ) SR výsledky analýzy. Ak zo strany ministerstva narazia lekárnici na neochotu, sú ochotní podať podnet na Ústavný súd SR.
Ministerstvo zdravotníctva chce legislatívne riešiť lekárenskú pohotovostnú službu. ,,Pripravíme nový návrh legislatívneho riešenia, ktorý bude spoločným riešením s pozitívnym dopadom na pacienta na základe prezentovaných skúseností z praxe," informovala hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová.