Ste známy svojim zameraním na edukáciu diabetických pacientov. Aká motivácia stála na začiatku Vašej profesionálnej dráhy diabetológa?
O diabetológiu som sa zaujímal ešte počas základnej vojenskej služby, kde som mal možnosť čítať aj články zo zahraničných časopisov. Videl som tu oblasť so širokými možnosťami vývoja liečebných postupov a dlhodobého vplyvu vlastnej stratégie liečby na stav pacienta . Počas práce na internom oddelení som sa tejto oblasti venoval viac. V tom období bola edukácia a diétna liečba najdôležitejšou súčasťou antidiabetickej terapie. To ma motivovalo hľadať spôsoby ako zrozumiteľne podať odborné informácie pacientovi. Na stretnutiach diabetológov často zaznievala veta: "Nemáme s čím edukovať pacientov" , čo bola pravda, a tak som začal pripravovať a vydávať edukačné brožúrky. V tom mi pomohla diétna sestra, pani V. Ignácová, ktorá napísala všetky recepty jedál. Najlepšia časť prípravy diétnych brožúrok bolo fotenie jedál, pri ktorom sme sa síce zapotili, ale veľmi dobre najedli. Môžem povedať, že všetko, čo som nafotil do brožúrok je skutočne jedlé a chutné.
Ako možno motivovať pacientov s diabetom II. typu k zmene životného štýlu a k pozitívnemu prístupu k liečbe?
Existuje mnoho motivačných prístupov. Asi najbežnejší je vzbudiť u pacienta strach z komplikácií diabetu. Je to najjednoduchšie a lekárovi aj najbližšie a zaberá to u väčšiny diabetikov. Avšak pri opakovaní nebezpečenstva komplikácií diabetu to pôsobí demotivujúco. Čím viac podnetov a informácií z rôznych zdrojov na pacienta pôsobí, tým je motivácia účinnejšia. Pozitívna motivácia je možná pomocou edukačných materiálov o spôsoboch stravovania, primeranej fyzickej aktivity, spôsoboch liečby. Pomaly to bude 20 rokov čo pripravujem a vydávam edukačné brožúrky a materiály pre diabetikov aby som ich motivoval. Keďže znovu od kolegov, diabetológov, počúvam "Nemáme s čím edukovať pacientov" , všetky edukačné materiály som sprístupnil na internetovej stránke www.cukrovkarady.sk Tie sa používajú aj pri diskusiách pacientov s edukátormi.
Úspešné sú edukačné programy s motivačnými darčekmi pre účastníkov, články v časopisoch, ako je napr. Diabetik. Menej úspešné sú občasné reportáže v televízii a rozhlase. Z môjho pohľadu najproblematickejšie sú informácie z internetu, keď si pacient vyberá bulvárno-komerčné stránky.
Dôležité je sociálne prostredie. Veľmi záleží v akom prostredí diabetik žije, ako ho vníma najbližšia rodina, kolegovia v práci, spolužiaci v škole. A tak motivácia diabetika k lepšej starostlivosti o svoju chorobu prerastá do celospoločenskej úlohy. Našťastie je snaha to realizovať na rôznych úrovniach. Preto som optimista a verím, že pokračujúcou motiváciou a edukáciou je možné naučiť pacienta s cukrovkou správnemu životnému štýlu a pozitívnemu prístupu k liečbe.
Myslíte si, že je možné zmeniť nastavenie spoločnosti a zvrátiť nárast počtu pacientov s diabetom?
V podstate áno, ale tak skoro to nebude. Nastavenie spoločnosti už začína rodinnou výchovou a z vlastnej praxe som prekvapený, koľko ľudí nemá vytvorený rebríček životných hodnôt a aké existujú rodinné pomery. Ďalej je tu vplyv masmédií na tvorbu určitého životného postoja a správania sa. Z medicínskej stránky je potrebné znížiť výskyt rizikových faktorov cukrovky, najmä nadváhy a nízkej fyzickej aktivity.
Ktoré sú hlavné faktory životného štýlu pre zlepšenie kvality života diabetika?
Z faktorov životného štýlu považujem psychickú stránku za najdôležitejšiu. Diabetik sa musí vyrovnať s novou realitou. V prvom rade je to stotožnenie sa so skutočnosťou, že má cukrovku a musí s ňou ďalej žiť. Ďalej sa má vyhýbať stresovým situáciám. Viac než 80% pacientov mi pri argumentácii zhoršenia cukrovky uvádza stres. Má si vytvoriť rebríček životných hodnôt , kde zaradí aj liečbu cukrovky. Ak chce žiť kvalitne, mať radosť zo života, rodiny, svojich blízkych, byť profesionálne úspešný, má sa naučiť ako to správne urobiť. Keď sa človek učí, študuje, musí na to obetovať čas aj námahu. Tak ako pri chudnutí. Zníženie množstva konzumovaných jedál a nutnosť zvýšenia fyzickej aktivity sú vnímané ako obťažujúce a nepríjemné. Striedajú sa obdobia úspechov a neúspechov, preto je potrebná podpora pacienta v jeho úsilí od lekára , príbuzných aj iných.
Pritom nadhmotnosť a obezita je najčastejšie spomínaný rizikový faktor cukrovky 2.typu. Je známe, že pokles telesnej hmotnosti o 10% u tučného diabetika zlepšuje metabolickú kompenzáciu o 40%. Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu zvyšujú riziko srdcovocievnych ochorení , rakoviny, nervového a tráviaceho systému. Preto nefajčiť , abstinovať prípadne striedmo konzumovať alkohol by malo byť pre diabetika normálne.
Je niečo, čo Vás vie pri práci v diabetologickej ambulancii prekvapiť?
Prekvapenia môžu byť príjemné a nepríjemné. Nepríjemné sa týkajú iných nových vážnych ochorení u pacientov, ktorých dlhodobo liečim. Tam sa cítim až bezmocný, lebo to neviem ovplyvniť. Najpríjemnejšie prekvapenia sú neočakávané zlepšenia stavu cukrovky u pacientov s dlhodobo zlými výsledkami liečby , ktorí po rokoch pochopia, že sa majú diétne stravovať a viac sa hýbať. To mi dodáva energiu do ďalšej práce a pocit, že je stále potrebné pacientov edukovať a nikdy to nevzdávať.
Rozhovor pripravil Jozef Dermek.