Tučný svet
Obezita sa na prelome tisícročia stala v dôsledku životných podmienok a životného štýlu, ktorý vyústil do pozitívnej energetickej bilancie, najčastejším metabolickým ochorením. A hoci sprevádza ľudstvo už od prehistorických dôb, jej výskyt celosvetovo rastie. Zatiaľ čo v roku 2014 bolo obéznych viac ako 600 miliónov dospelej populácie, v roku 1980 to bola len polovica. Pri prepočte na počet obyvateľov našej planéty trpí obezitou každý 14. človek.
Nežiadúce kilá navyše
Problémom obezity nie je len estetické hľadisko, ktoré jedincov často psychicky traumatizuje. Obezita je nebezpečná najmä z toho dôvodu, že zanecháva závažné zdravotné dôsledky - zvyšuje riziko vzniku diabetu mellitu 2. typu, kardiovaskulárnych ochorení, nealkoholického ztukovatenia pečene a určitých typov nádorových ochorení, ktoré spolu patria medzi popredné príčiny smrti po celom svete. Okrem toho sa obezita podpisuje pod radu ďalších ochorení. Obézni jedinci často trpia poruchami spánku, ochoreniami pľúc a tráviaceho traktu, gynekologickými komplikáciami, poruchami plodnosti, degeneratívnymi ochoreniami kĺbov a chrbtice, a tak majú významne zhoršenú kvalitu života.
Vzťah medzi diabetom a obezitou
Udáva sa, že až 80 % pacientov s diabetom má zároveň nadváhu či obezitu. Nadváha, v horšom prípade obezita, chodí ruka v ruke spravidla s diabetom 2. typu. Častý spoločný výskyt obezity a cukrovky 2. typu vychádza najmä zo skutočnosti, že obe ochorenia majú spoločnú patogenézu (vnútorné faktory prevládajúce pri vzniku ochorenia) a patria medzi typické prejavy metabolického syndrómu. Dá sa povedať, že obezita je obvykle prejavom rovnakého genetického základu ako cukrovka a je teda často indikátorom (rizikovým faktorom), že má daný jedinec určité predispozície pre vznik diabetu 2. typu.
Problém načasovania inzulínu
Pankreas diabetikov 2. typu produkuje dostatok, prípadne až nadbytok inzulínu. Problém však tkvie v načasovaní vylučovania inzulínu do krvi, a tak dochádza k tomu, že po jedle sa inzulín vylúči z pankreasu až s určitým oneskorením. Keďže v tele funguje určité rovnovážne prostredie, telo sa snaží s týmto oneskorením vylúčenia inzulínu bojovať. Reaguje na to opäť pankreas, ktorý sa počiatočný nedostatok inzulínu snaží dorovnať a produkuje inzulín navyše. Vylúči však viac inzulínu ako je nutné pre zníženie hladiny cukru v krvi, čo navodí hyperinzulínny stav. Nadbytok inzulínu vyvoláva často typické hypoglykemické príznaky, akými sú napr. nervozita, hlad, potenie, tras atď. Tieto stavy veľmi rýchlo odznejú po konzumácii jedál s vysokým glykemickým indexom – typicky po zjedení sladkých pokrmov či vypití sladkých nápojov, ktoré bleskovo zdvihnú glykémiu. Glykémia sa však zvýši viac než u zdravého jedinca a bunky pankreasu sa snažia opäť tento nepriaznivý trend prekonať oneskoreným vylúčením nadbytku inzulínu, a tak vzniká začarovaný kruh.
Nadbytok inzulínu v krvi potom vedie k viacerým poruchám, predovšetkým na úrovni tukového tkaniva. Tuk sa v tele rýchlejšie a jednoduchšie hromadí a ukladá sa najmä v pečeni a vo svaloch, kde dochádza aj k produkcii celej rady zápalových faktorov, ktoré metabolickú poruchu ešte viac prehlbujú. Zmnoženie tukového tkaniva predstavuje určitú bariéru pre pôsobenie inzulínu, a tak v rámci diabetu 2. typu hovoríme často o inzulínovej rezistencii.
Zvyšovanie telesnej hmotnosti jednoznačne vedie k zhoršeniu priebehu cukrovky, a tak je v managemente liečby diabetu nutné usilovať o redukciu hmotnosti.
Problém v stravovaní chudnúceho diabetika
Stratiť kilá navyše je pre osoby s diabetom náročnejšie než pre zdravých jedincov. Rozdiel spočíva najmä v tom, že diabetik pri snahe o redukciu hmotnosti nemôže experimentovať, držať hladovky, úplne vynechať niektoré typy potravín či začať s intenzívnym náročným tréningom, pretože by bol ohrozený hypo- alebo hyperglykemickými stavmi, ktoré by mohli predstavovať závažné zdravotné dôsledky, v niektorých prípadoch až ohrozenie na živote.
Pri snahe o schudnutie však nejde o čo najrýchlejší efekt. Aj napriek tomu, že kilá dolu nejdú podľa predstáv pacientov, má aj malý úbytok hmotnosti pozitívny vplyv na zdravie (nielen) diabetika. Uvádza sa, že už 5-10% pokles hmotnosti vedie k zníženiu zdravotných rizík spojených s obezitou. Navyše, pomalšia redukcia nadváhy môže mať aj svoje pozitívum – na racionálne stravovanie si chudnúci môže lepšie navyknúť a zmenu v stravovacom režime tak neberie ako nutné zlo, ale ako súčasť jeho nového životného štýlu. Aspoň o to by sa mali všetci chudnúci usilovať, lebo len tak sa dá zabezpečiť dlhodobo udržateľná normálna hmotnosť.
Základné pravidlá pre chudnutie
Stravovanie pri cukrovke 2. typu by sa v skutočnosti nemalo líšiť od zásad správnej výživy bežného človeka. Nejde o žiadnu diabetickú diétu, „len“ o celkovú úpravu životného štýlu. Je viac než jasné, že obézny diabetik musí do svojho života vniesť viac pohybu a musí si upraviť energetický príjem (konkrétne čísla závisia od viacerých faktorov, avšak vhodné je znížiť svoj energetický príjem o cca 2000-2500 kJ ≈ 476-595 kcal). Ako na to? Tu sú hlavné zásady:
- Jedzte pravidelne, nevynechávajte hlavné jedlá (raňajky, obed, večera), ideálne je stravovať sa 5-6x za deň tak, aby medzi jednotlivými jedlami nebola „hladná pauza“ dlhšia ako 3 hodiny (Pozn.: na časovom harmonograme dosť záleží aj farmakologický režim pacienta, tzn. aké antidiabetiká užíva, prípadne koľko a aký typ inzulínu si aplikuje).
- Pomer hlavných živín by mal byť vyvážený. Vo všeobecnosti je ideálne, ak z celkového energetického príjmu zjete 50 % sacharidov (s prevahou zložených polysacharidov), 20-25 % bielkovín a max. 30 % tukov (kvalitných, prevažne rastlinného pôvodu, no vyvarujte sa konzumácii kokosového, palmového a palmojadrového oleja).
- Svoj jedálniček obohaťte o ľahké, no zároveň výživné jedlá – obmedzte vyprážané, presolené, údené, tučné a sladké jedlá, polotovary a naopak, zaraďte viac zeleniny, ovocia (pozor na príliš sladké druhy), strukovín, rýb, celozrnných výrobkov a polotučných zakysaných aj nekysaných mliečnych výrobkov, najlepšie neochutených. Z mäsa vyberajte prevažne netučné druhy – hydinu, králika alebo teľacinu.
- Obmedzte prílohy k jedlám (ryžu, zemiaky, cestoviny,...). Cestoviny varte al dente (naskus, nie príliš domäkka), ryžu a zemiaky neprevarujte! Vyvarujte sa hranolkám, kroketám, maslovým zemiakom a obmedzte knedle a múčne jedlá.
- V rámci prípravy pokrmov preferujte varenie, dusenie a pečenie. Na zahusťovanie nepoužívajte klasickú zápražku z múky a oleja, ale skôr rozmixovanú zeleninu, zemiaky, ovsené vločky, vajce. Viditeľný tuk sa snažte odstraňovať (koža z mäsa, tukové oká v polievke a pod.).
- Snažte sa obmedziť alkohol. Energeticky sa alkohol skoro vyrovná tukom. 1 g čistého alkoholu obsahuje skoro dvojnásobok energie oproti sacharidu či bielkovine.
- Pite čistú vodu, nesladené čaje, neochutené minerálne vody. Vyhýbajte sa sladeným nápojom, nepite často sladké vody s náhradnými sladidlami, ideálne je odvyknúť si od sladkej chuti. Neprisladzujte si!
- Urobte si na jedlo čas, jedzte pomaly a v kľude, vyvarujte sa iným činnostiam pri jedení (pozeranie televízie, čítanie novín atď) a sústreďte sa na jedlo a vychutnávajte si ho.
- Plánujte jedlo. Vopred si premyslite, čo si pripravíte. Napíšte si zoznam potravín, ktoré musíte nakúpiť a dôkladne ho dodržiavajte (akcie sú zradná záležitosť).
- Nakupujte a skladujte len potraviny, ktoré sú pre vás vhodné a nikdy nechoďte na nákup hladní.
- Nezabúdajte na pravidelný a vhodný pohyb a dostatok spánku.
Vôľa a vytrvalosť
Vytrvalosť, pevná vôľa a trpezlivosť sa vždy vyplatí a v redukcii hmotnosti obzvlášť. Keďže však nič nie je stopercentné, pri snahe o redukciu hmotnosti sa vám určite stane, že budete mať lepšie a horšie dni. Ak režim nebude úplne zvládať, nevzdávajte sa a snažte sa motivovať. Či už tým, že si na koncert oblečiete vašu obľúbenú sukňu, do ktorej ste sa už dlho nezmestili, alebo že sa budete vo svojom tele lepšie cítiť. Motiváciu dobre podporí aj odmena, no zásadne sa neodmeňujte jedlom.
Bc. Petra Lörincziová
nutričný terapeut