23.10.2014, 00:55

Najväčší efekt športu pocítite po 8 hodinách

Deti či mladých s diabetom 1. typu a rovnako aj ich rodičov môže pri zžívaní sa s diabetom prekvapiť neočakávané zvýšenie glykémie počas športu.

Najväčší efekt športu pocítite po 8 hodinách
Prekvapiť však môže aj hypoglykémia niekoľko hodín po aktivite. Aktívny pohyb totiž vplýva na glykémie tak, že odbúravanie cukru môže prebiehať s časovým oneskorením aj niekoľko hodín.

 

Pôvodné teórie hovoria o tom, že šport má na glykémiu okamžitý efekt, alebo sa vplyv prejaví v poslednej časti tréningu, keď sa cukor znižuje a tak isto po 4 až 6 hodinách po športovom zápase. Rozsiahle štúdie kanadských autorov však hovoria o tom, že pôsobenie pohybu sa posúva až do 16 hodín po ukončení športovania. Podľa primára Detského diabetologického centra SR v DFNsP v Bratislave MUDr. Ľubomíra Baráka je táto teória overená aj praxou, ale keďže sa objavila len približne pred 2 rokmi, ešte nie je natoľko v povedomí.

„Najväčší efekt športu je podľa mňa po 8 hodinách. Ak niekto skončí tréning o 17.00, okolo polnoci u neho môže dôjsť k hypoglykémii, ale je možné, že tento efekt sa bude prejavovať aj s odstupom 16 hodín,“ hovorí Ľ: Barák.

 

Vitálna kapacita

Treba si uvedomiť, že každý človek má svoju individuálnu „vitálnu kapacitu“, s ktorou vie pracovať. Hovorí sa, že keď ju využíva na 25 percent, glykémiu to nijako neovplyvňuje a tá nezávisle funguje ako chce. Keď človek zapojí 50 percent svojej vitálnej kapacity, cukor zostáva stabilný a nemení sa. Od 50 do 75 percent využitia vitálnej kapacity treba počítať s poklesom glykémie, takže ak má niekto pred športom glykémiu 12 mmol/l a chce ju znížiť, výrazne sa to prejaví. Ak dôjde pri športovaní k prekročeniu hranice 75 percent vitálnej kapacity, zapoja sa do procesu kontraregulačné hormóny, ktoré pôsobia proti inzulínu a zároveň sa začnú vylučovať zásobné cukry uložené v pečeni a vo svaloch. Následný efekt je, že glykémia bude výrazne vyššia ako bežne. „Neznamená to, že s diabetom 1. typu nemáme športovať, naopak, pri pohybe treba udržiavať úroveň vlastnej vitálnej kapacity od 50 do 75 percent,“ vysvetľuje Ľ: Barák.

 

Pulzová frekvencia ako pomôcka

Existuje rad amerických štúdií, ktoré sledovali vitálnu kapacitu v súvislosti s pulzovou frekvenciou a zistili, ktorá pulzová frekvencia odráža mieru zapojenia kapacity jednotlivca. „U nás sa tejto téme venovala v diplomovej práci absolventka Fakulty telesnej výchovy a športu. Mala pre svoj výskum zapožičaný tester z USA a otestovala 20 mojich pacientov. Určila im, pri ktorej pulzovej frekvencii počas športu sa pohybujú v pásme do 75 percent svojej vitálnej kapacity a kedy už sú nad touto hranicou. Týchto 20 mladých ľudí dokáže doteraz posúdiť intenzitu športu podľa svojej pulzovej frekvencie. Aby to ovládali všetky deti a mladí s diabetom, museli by byť testovaní aspoň raz za rok a tieto možnosti nie sú,“ konštatuje diabetológ, no napriek tomu zdôrazňuje dôležitosť športu pri diabete 1. typu.

 

Adrenalín zvyšuje glykémiu

Nezabúdajte na to, že počas tréningu a počas športového zápasu so súperom sa môžu glykémie správať odlišne. „Pri zápase chce každý športovec dosiahnuť maximum a chce vyhrať. Vtedy sa posilňuje vnútorné napätie a tvorí sa vyššia hladina adrenalínu, ktorá sa drží vysoko počas celého zápasu. Glykémie v priebehu zápasu aj po ňom musíme brať z tohto dôvodu s veľkou rezervou a počítať s účinkom adrenalínu, ktorý je antagonistom inzulínu (pôsobí proti inzulínu),“ zdôrazňuje odborník. Na túto situáciu treba pozerať s nadhľadom a nezľaknúť sa, keď glukometer ukazuje glykémiu 20 mmol/l. Túto situáciu raz počas prednášky priblížil aj holandský volejbalista Bas van den Goor. Keď mu zistili diabetes, všemožne sa snažil prispôsobiť diagnóze a uvažoval o skončení športovej kariéry. Nakoniec pri volejbale zostal, stal sa niekoľkonásobným majstrom sveta a olympijským víťazom, ale nikdy sa mu nepodarilo prekonať pôsobenie adrenalínu. Hoci bol a dodnes je veľmi dobre kompenzovaný, keď hral dôležitý zápas, mal zakaždým glykémiu 20 mmol/l.

 

S inzulínom opatrne

Uvedený príklad ilustruje, že pri športovaní, súťažení či zápasení o víťazstvo, kde sa prirodzene počíta s účinkom adrenalínu, treba byť opatrný pri dopichávaní inzulínu. Zápas môžu deti alebo mladí začať s dobrou, prípadne trošku vyššou hodnotou glykémie, ale v polovici zápasu môžu mať niektorí extrémne hodnoty cukru. Napriek tomu nie je nutné dopichávať inzulín, pretože po zápase sa hladina glykémie dostane opäť do normy. Chce to opatrný a citlivý prístup, ale prax ukazuje, že hoci po zápase má dieťa s diabetom 1. typu glykémiu 20 mmol/l, po polhodine glukometer ukazuje 8 mmol/l. Ak si aktívne športujúci s diabetom 1. typu tento systém odskúšajú a zistia, že inzulín nie je nutné dopichnúť, vyhnú sa následne nechcenej hypoglykémii.

 

Ak diabetici pravidelne športujú a posilňujú svoju kondíciu, posúvajú hranicu svojej vitálnej kapacity stále vyššie. Vďaka tomu im nerobí problém podávať aj vrcholné športové výkony. Vtedy sa pohyb stáva liekom.

(jp)

Súvisiace články

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.