01.10.2018, 21:38

Cvikla - užitočná rastlina pri cievnych ochoreniach a pri reumatizme

Poznali ju už v starom Ríme, využívali ju ako potravu, ale hlavne ako liek. Repa bola aj pre našich predkov často hlavným jedlom, pokiaľ neprišli z Ameriky zemiaky. Pomáha proti artérioskleróze, má aj protinádorové účinky. Cvikla vo forme šťavy pôsobí detoxikačne.

Cvikla - užitočná rastlina pri cievnych ochoreniach a pri reumatizme
Zdroj: Pixabay


Beta vulgaris convar. conditiva

Cvikla (Repa obyčajná cviklová) má dlhú históriu, siahajúcu až do starovekých kultúr Blízkeho východu a Stredozemia. Prvé záznamy o nej sú staré asi 3 000 rokov. Poznali ju už v starom Ríme, využívali ju ako potravu, ale hlavne ako liek. Repa bola aj pre našich predkov často hlavným jedlom, pokiaľ neprišli z Ameriky zemiaky.

Rod repa (Beta) v súčasnosti zahŕňa asi 15 druhov, patria sem napríklad repa kŕmna, repa cukrová, cvikla aj mangold. Cvikla je medzi týmito druhmi aj medzi inou zeleninou dosť výnimočná, a to pre svoju červenú až fialovú farbu. Výnimočná je aj jej chuť, ktorú nie všetci dobre znášajú. Táto je ovplyvnená prítomnosťou betaínu.

Vitamíny a minerály
Betaín je prírodná látka, ktorá patrí do skupiny vitamínov B. Bol izolovaný roku 1866 a uplatňuje sa aj vo farmakológii. Okrem toho obsahuje veľa ďalších látok prevažne zásaditého charakteru (obsahuje dôležité minerálne látky ako draslík, horčík, železo, jód, mangán, zinok a má aj vysoký obsah vitamínov C a E), čím dáva za pravdu starému ľudovému liečiteľstvu, ktoré uznávalo cviklu ako užitočnú rastlinu pri cievnych ochoreniach a pri reumatizme.


Už samotný betaín je liekom chrániacim proti artérioskleróze, dokonca ju čiastočne lieči a má preukázateľne aj protinádorové pôsobenie. Betaín znižuje zvýšené hodnoty homocysteínu v krvi, ktoré môžu viesť k nárastu rizika ochorenia koronárnych tepien, ischemickej mŕtvice a tromboembólie. Šťava z cvikly podporuje krvotvorbu, činnosť žalúdka, čriev a pečene. Najvhodnejšia je čerstvá šťava pripravená lisovaním, sterilizovaná cvikla si zachová len asi 2/3 účinku čerstvej šťavy.

Pestovanie
Cvikla nemá veľké nároky na pôdu. Nehnojíme ju nikdy maštaľným hnojom, ale používame dobre rozložený kompost. Klbôčka cvikly obsahujú asi 4 – 6 semien, vysievame ich do hĺbky 3 cm, v riadku 3 cm od seba, do riadkov vzdialených 30 cm. Po vzídení treba cviklu vyjednotiť na 6 – 8 cm. Pre skorý zber vysievame cviklu v apríli a na skladovanie v júni.

Skladovanie
Buľvy na skladovanie zberáme pred príchodom mrazov. Uskladňujeme ich v chladnej vlhkej pivnici, najlepšie vo vlhkom piesku. V suchom prostredí by buľvy rýchlo zvädli.
Cvikla je typickou koreňovou zeleninou. Veľká časť je spracúvaná konzervárensky a aby bola uľahčená manipulácia, boli vyšľachtené kultivary s dlhou valcovitou buľvou. Niektorí šľachtitelia sa ešte rozhodli pre farebnú inováciu a vznikla šalátová repa – cvikla žltooranžovej farby.

Príprava v kuchyni
Pred kuchynskou úpravou cviklu umyjeme, varíme ju v slanej vode. Po uvarení a vychladnutí sa ľahko čistí, krája a strúha. Na varenie vyberáme približne rovnako veľké buľvy, aby sa uvarili v rovnakom čase. Dĺžka varenia je od 3/4 hodiny do 2 hodín, podľa veľkosti buliev. Cviklu možno aj piecť. Mladé buľvy sú vhodné tiež na úpravu šalátu v surovom stave. Z mladých listov možno pripraviť výborný prívarok na spôsob špenátu, prípadne ich použiť v kombinácii s inými zeleninami na prípravu rôznych šalátov.

Liečivé účinky surovej šťavy
Pri artérioskleróze sa odporúča liečivá kúra: surová šťava z cvikly v dávke 50 – 100 ml denne počas aspoň desiatich dní. Šťava z 500 g cvikly a jablčného džúsu dokáže znížiť krvný tlak už za niekoľko hodín.

Cvikla má aj detoxikačné a imunitu posilňujúce účinky. Optimálne denné množstvo sú 2 až 3 dcl šťavy denne, väčšie množstvá môžu spôsobiť tráviace problémy. Ako súčasť liečby rakovinového bujnenia, rovnako tak aj pri rekonvalescencii po jej liečbe sa odporúča užívanie až 3 menších pohárov šťavy počas dňa. Ako prevencia je vhodný 1 pohár v kombinácii s inými zeleninovými šťavami najmenej 1- až 2-krát týždenne.

Zdravotné riziká
Cviklová šťava obsahuje pomerne veľa šťaveľanov, ktoré môžu zaťažiť obličky, preto pri všetkých uvedených diagnózach je vhodné šťavu riediť v pomere 1:4 s inými šťavami (mrkvovou, jablkovou a pod.) alebo vodou. Diabetici by mali dbať na to, že cvikla obsahuje vyššie množstvo sacharidov, preto je potrebné započítať túto hodnotu do denného príjmu sacharidových jednotiek.

Cviklový šalát
Surovú cviklu olúpeme a nastrúhame, pridáme podľa chuti chren, pokvapkáme citrónovou šťavou, okoreníme a osolíme. Rovnako môžeme postupovať aj pri varenej cvikle.

Cviklová polievka
Olúpanú cviklu nastrúhame a varíme asi 20 minút domäkka. Zahustíme smotanou s lyžicou múky a znova prevaríme. Pridáme rozšľahané vajce, dochutíme soľou, trochou cukru a citrónovou šťavou alebo octom.

Boršč (menej známy recept)
Asi pol kilogramu cvikly nakrájame na kocky alebo postrúhame na hrubom strúhadle. Zalejeme 1 litrom vody s 1 lyžicou octu. Varíme pol hodiny, precedíme a necháme vychladnúť. Medzitým nakrájame na kocky 20 dkg varených zemiakov, uhorky a natvrdo uvarené vajce. Premiešame s vychladnutou cviklou, pridáme nadrobno nasekanú vňaťovú cibuľu a zalejeme vývarom z cvikly. Pridáme podľa chuti kyslú smotanu, dochutíme soľou, chrenom a cukrom. Môže sa použiť aj konzervovaná cvikla. Tento boršč sa podáva studený.

Ing. Mária Kleňová, PhD.