Cukrovka by nemala byť pri nástupe do škôlky či školy problémom, skúsenosti rodičov však bývajú často úplne iné.
Deti bývajú aj dnes často pre diabetes v školách nechcené. Rodičia sa stretávajú s nepochopením. Edukátorka a zakladateľka občianskeho združenia pre pomoc deťom s diabetom Klaudia Šugrová hovorí, že aj keď majú deti vysoký intelekt, netrpia poruchami učenia alebo správania ani psychickými poruchami, niektoré školy povinne vyžadujú integráciu, asistenta učiteľa a osobného asistenta, na ktorého deti s diabetom vo veku od 6 rokov vôbec nemajú nárok. „Školský zákon definuje žiaka, ale nevníma komplexne osobnosť dieťaťa v pozícii občana/pacienta a nerešpektuje špecifiká – potreby detí s diabetom vo vzdelávacom procese. O tejto problematike sa dlho diskutuje, ale systémové riešenia neprichádzajú,“ hovorí Mgr. Klaudia Šugrová z Občianskeho združenia KlauDia, ktoré pomáha deťom a ich rodičom zvládať život s diabetom.
Detičky podľa nej potrebujú iba zodpovedný dohľad s vytvorením bezpečných podmienok. „Ak sa aj nájde ochotný pedagóg, určite rodičia narazia na problém školského stravovania alebo pobytu v školskom klube,“ dodáva Šugrová.
Prečo moje dieťa nechcú?
Do materskej školy dieťa môže nastúpiť od troch rokov a diabetes by nemal byť podľa zákona problém, aspoň podľa reakcie ministerstva školstva. „Práva ustanovené školským zákonom sa zaručujú rovnako každému dieťaťu. O prijatí dieťaťa do materskej školy rozhoduje riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu,“ vysvetľuje rezort školstva s tým, že prijímanie detí školský zákon umožňuje, ale neukladá to ako povinnosť. „Riaditeľ materskej školy musí vždy pred svojím rozhodnutím zvážiť, či na prijatie takéhoto dieťaťa má, alebo nemá vytvorené vhodné podmienky (personálne, priestorové, materiálne atď.), resp. či ich bude schopná po prijatí dieťaťa dodatočne vytvoriť,“ dodáva rezort.
Prijatie takéhoto dieťaťa ako aj jeho dochádzka do materskej školy si podľa ministerstva školstva vyžaduje dobré vedomosti o zdravotnom stave dieťaťa a o spôsobe poskytovania prvej pomoci pri výskyte problémov súvisiacich s uvedenou diagnózou dieťaťa počas jeho pobytu v materskej škole.
Aj v tomto prípade rodičia narážajú na problém. Najčastejšou príčinou postoja učiteľov a riaditeľov k zaradeniu malého diabetika do kolektívu je obava z neznámeho. Vysvetľovanie a akceptácia je ťažšia hlavne v prípade škôlkarov. Rodičia situáciu často riešia tak, že dieťa je v škôlke iba doobeda a potom ide domov.
Učitelia sú školení o ochrane zdravia
Ministerstvo školstva uvádza, že učitelia materských škôl počas svojej stredoškolskej ako aj vysokoškolskej prípravy získavajú základné poznatky o ochrane zdravia vo výchove a vzdelávaní a tiež si už počas svojej praxe, najmä v spolupráci s územnými spolkami Slovenského Červeného kríža, priebežne dopĺňajú svoje vedomosti v oblasti zabezpečovania zdravia vo výchove a vzdelávaní, avšak tieto poznatky ich neoprávňujú vykonávať žiadne úkony, ktoré smú vykonávať len zdravotnícki pracovníci.
„Práva a povinnosti pedagogických zamestnancov, a teda aj učiteliek materských škôl, sú upravené v zákone o pedagogických zamestnancoch a k týmto právam a povinnostiam nepatrí vykonávanie zdravotníckych úkonov, akými je aj pichanie injekcií,“ vysvetľuje ministerstvo.
Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia detí materskej školy vo výchove a vzdelávaní musí byť podľa rezortu upravená zákonom a musí sa rešpektovať skutočnosť, že podávanie liekov ani pichanie injekcií, učiteľkami materskej školy neupravuje žiadny právny predpis; učiteľky na to nemajú oprávnenie.
Podávanie liekov sa dá dohodnúť
Rezort školstva na druhej strane dodáva, že sa táto problematika vo veľmi odôvodnených prípadoch dá v školskom poriadku upraviť, ale na základe individuálnej dohody s rodičmi. „Dá sa upraviť, dohodnúť podávanie liekov, ktorých užívanie na isté časové obdobie určí lekár, alebo podávanie život zachraňujúcich liekov,“ vysvetľuje rezort školstva s tým, že vždy je ale na rozhodnutí riaditeľky materskej školy po predbežnej dohode s príslušnými učiteľkami alebo aj ostatnými zamestnancami materskej školy, či prevezmú riziko spojené s podávaním liekov vo všeobecnosti. „V školskom poriadku je preto potrebné presne stanoviť, za akých podmienok budú medikamenty dieťaťu podávané,“ dodáva rezort.
Dôležitý je prístup učiteľa
Edukátorka Klaudia Šugrová však tvrdí, že nie všetky škôlky a školy pristupujú k dia deťom odmietavo. „Určite sa nájdu pedagógovia a zamestnanci škôl s obrovskou empatiou a snahou pomôcť preklenúť obdobie, keď je maloleté dieťa počas určitého obdobia odkázané na pomoc dospelej osoby,“ poznamenáva s tým, že deti s diabetom rozhodne za vznik diabetu nemôžu ani ho nedokážu odvrátiť. „Poznáme však veľa úžasných učiteliek a dia mamičiek a všetkým patrí veľké poďakovanie,“ dodáva. Preto vytvorila projekt s názvom Dia taška, s ktorým chodí už niekoľko rokov dobrovoľnícky do škôl pomáhať deťom s diabetom i pedagógom šíriť povedomie o problematike, ktorá sa dotýka naozaj každého, zásobuje školy potrebnými edukačnými pomôckami i zdravotným materiálom.