06.10.2020, 12:00

Tehotenstvo je o veľkej zodpovednosti k cukrovke. Pomohli mi senzory

Keď som zistila, že čakáme bábätko, uvedomila som si, že sa musím diabetu intenzívnejšie venovať, lebo už nie som zodpovedná iba za seba, ale aj za svoje nenarodené dieťa.

Tehotenstvo je o veľkej zodpovednosti k cukrovke. Pomohli mi senzory
Zdroj: Dreamstime

Môj príbeh sa začína štandardne. 12 rokov s nie najlepšie kompenzovanou cukrovkou a zrazu prišla vytúžená etapa v mojom živote, po ktorej túži každá žena – TEHOTENSTVO. Každá žena s diabetom má však pred týmto obdobím veľký rešpekt tak, ako som mala ja, ale aj moje okolie.

Od začiatku tehotenstva som využívala senzory

Od začiatku tehotenstva som využívala senzory, na ktoré má žena počas tehotenstva nárok. Vďaka nim som mala svoju hladinu glukózy stále pod kontrolou a vedela som ju korigovať. Intenzívnejšia kontrola sa mi odzrkadlila aj na výsledkoch HbA1c, dosiahla som počas tehotenstva hodnotu 5,8 %, čomu som sa nesmierne tešila. Prvých 5 mesiacov som mala diabetes stabilný, aj keď sem-tam zavítalo hypo.

Glykémie mi začali skákať

Od 6. mesiaca tehotenstva však začali glykémie skákať a mala som častejšie hyperglykémie. V treťom trimestri som dokonca vyskočila zo 70 jednotiek inzulínu až na pre mňa nepredstaviteľných 130, čo teda naozaj nie je málo, ale so senzormi a s radami doc. Čiljakovej sme to hravo zvládli. Senzor som mala dokonca aj pri pôrode, čo bolo veľké plus nielen pre mňa, ale aj pre môjho pôrodníka a sestričky, keďže si počas pôrodu vedeli jedným stlačením na pumpe skontrolovať moju glykémiu. Neraz to aj využili a veľmi si to chválili.

Po pôrode som ešte potrebovala intenzívnu kontrolu, ktorú som dokázala mať iba pomocou senzora, takže som ešte pár týždňov zotrvala na senzoroch.

Mala som nižšie glykémie a bolo treba upraviť dávky inzulínu. Z pôvodných 130 jednotiek inzulínu som klesla na 50 jednotiek a bez pomoci senzorov by som ťažko zisťovala, kedy a ktorú dávku inzulínu mám upraviť. Narodil sa nám zdravý synček, som na seba hrdá, že sme to bez komplikácií zvládli. Vážim si jej odbornú pomoc a možnosť využitia modernej technológie, ktorá mi bola veľkým pomocníkom počas celého tehotenstva.

Stanovisko lekára:
Doc. MUDr. Miriam Čiljaková, PhD.
S Laurikou sme sa prvýkrát stretli pred viac ako 12 rokmi. Bola odoslaná do Detskej endokrinologickej ambulancie v Martine s pozitívnym nálezom glukózy v moči a normálnou glykémiou nalačno. Pamätám si, ako som ju vtedy potešila, keď som jej kázala poriadne sa najesť a prísť na kontrolu glykémie o 2 hodiny. Bohužiaľ, namerali sme glykémiu 18 mmol/l a odoslali hneď na hospitalizáciu. Diagnostikovali sme diabetes 1. typu a nastavili na režim bazál-bolus inzulínovými perami. Na tomto režime sme sa od začiatku dosť trápili. Laurika vstupovala práve do obdobia puberty a hormóny si robili svoje.

Prežili sme rôzne stavy

Na jednotke intenzívnej starostlivosti sme raz riešili aj diabetickú ketoacidózu, glykovaný hemoglobín sa nám nedarilo znížiť pod 10 %. Koncom roku 2013 sa vyskytla ťažká hypoglykémia, vtedy sme sa rozhodli, že vyskúšame liečbu inzulínovou pumpou. Počas hospitalizácie mala možnosť vyskúšať si k pumpe senzor, pamätám si, aká bola z toho nadšená.

Senzor jej v tom čase už dokázal vypnúť dávkovanie inzulínu pri nízkej hodnote glukózy. Jej sestre sme v tom čase tiež diagnostikovali diabetes 1. typu, v rodine financie na kúpu senzorov chýbali. Už bolusový poradca inzulínovej pumpy nám však veľmi pomohol, umožnil Laurike flexibilný životný štýl. Glykovaný hemoglobín sa jej zlepšil, hodnoty sa pohybovali od 8 – 9,5 %.

Všetky kontroly dopadli dobre

Po ukončení detského veku som jej ponúkla možnosť pokračovať vo vzájomnej komunikácii aj v dospelosti. Keď mi Laurika oznámila, že je tehotná, dosť som sa vyľakala. V tom čase glykovaný hemoglobín nebol práve najlepší (9,2 %), prežívala sťahovanie od rodičov k svojmu partnerovi. Páčilo sa mi, že prišli obaja, s Laurikou sme sa objali a sľúbili sme si, že obe urobíme pre maličké čo najviac.

Hneď som predpísala vysielač k pumpe a senzory, odporučila kontrolné očné, neurologické a nefrologické vyšetrenie, všetky kontroly, našťastie, dopadli dobre. Laurika ma poctivo navštevovala každý mesiac, senzory používala takmer na 100 %, jej priemerná hodnota glukózy na senzore bola odrazu pod 8 mmol/l. Pri každej kontrole sme stiahli dáta z pumpy a senzora a podľa toho upravili nastavenia inzulínovej pumpy na ďalší mesiac. Glykovaný hemoglobín sme dostali na hodnotu 5,8 %.

Odmenou bol nádherný chlapček

Počas celého tehotenstva a ani po pôrode sa nevyskytla závažnejšia hypoglykémia ani ketoacidóza. Denná dávka inzulínu počas tehotenstva stúpla zo 65 j. na 138 j., pri poslednej kontrole pred termínom pôrodu som jej pripravila aj zmenu nastavení inzulínovej pumpy po pôrode, kde celková denná dávka inzulínu mala tvoriť len 56 j. Keď prišiel deň D, na všetko sme boli pripravené.

Odmenou bol nádherný chlapček. Som na Lauriku veľmi pyšná, ako to všetko zvládla vo veku 21 rokov, na to, čo dokázala spraviť pre seba a svojho chlapčeka. Napriek tomu, že pribudli starosti o synčeka a o rodinu, stále si svoj glykovaný hemoglobín drží pomerne optimálne na hodnote 7,2 %. Senzory si občas dokupuje, avšak pravidelného užívania senzorov sa musela vzdať aj vzhľadom na iné finančné potreby mladej začínajúcej rodiny.