Diabetes mellitus 1. typu diagnostikovali Juliáne v júli 2015. „Vracali sme sa s rodičmi z dovolenky z Chorvátska. Po ceste domov som veľmi často potrebovala ísť na malú potrebu,“ hovorí trinásťročná dievčina. Časté močenie však pripisovali prechladnutiu. Na ďalší deň bolo všetko v pohode, ale netrvalo to dlho. „O ďalšie dva dni som bola na výlete v Košiciach a začalo sa to opäť. Po príchode domov sa mamka rozhodla, že musíme zájsť k lekárke,“ dodáva ďalej.
Diagnóza nebola príjemná
V ambulancii u lekárky Juliánina mama poprosila doktorku, aby jej zmerala aj cukor. Sama priznáva, že ani nevie, ako jej to napadlo. Glukomer však neukázal žiadnu hodnotu, nedokázal zmerať hladinu cukru v krvi. A tak ich lekárka nasmerovala do nemocnice. ,,Tam jej zistili hodnotu 35 mmol/l, čo je veľmi vysoká hodnota, u zdravého človeka by mala byť okolo 5,5 mmol/l,“ vysvetľuje Juliánina mama.
Mladú slečnu nechali v nemocnici s diagnózou diabetes mellitus 1. typu. Pri nej existuje len doživotná liečba inzulínom (zatiaľ, možno časom vynájdu nejaký liek).
„Samozrejme, začiatky boli veľmi ťažké, tak pre mňa, ako aj pre mojich príbuzných, ale už sme si asi zvykli. Dá sa s tým existovať, len s menšími obmedzeniami,“ priznáva Juliána.
Psa chceli vždy
Mladá slečna so svojimi súrodencami vždy túžili po psíkovi. „No ocko nesúhlasil, pretože bývame v bytovke a pes do bytovky podľa neho nepatrí,“ povedala. Ale to sa zmenilo. „Niekedy na jar roku 2017 sme sa v časopise Diabetik dočítali, že psy dokážu signalizovať nízku a vysokú hladinu cukru v krvi. Ocko povedal, že ak to bude takýto psík, tak súhlasí. A tak sme začali pátrať, ako sa k takému psíkovi dopracovať,“ prezrádza Juliána s tým, že to bola mama, kto našiel na internete občianske združenie Pes človeku, ktoré sa zaoberá cvičením psov pre telesne postihnutých.
Takéto psy ako kompenzačné pomôcky prepláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Asistenčné psy pomáhajú svojim majiteľom podávať spadnuté predmety, otvárať dvere či upozorňovať na problém.
Peniaze na výcvik psa museli zohnať sami
Juliánini rodičia teda oslovili riaditeľku občianskeho združenia Zuzanu Kútikovú, ktorá sa podujala, že sa pokúsi takého psíka pre ňu vycvičiť. Ako najvhodnejšie psy na tieto účely sa osvedčili labradorské retrievery, zlaté retrievery a ich krížence. „Tieto plemená sú veľmi učenlivé, spoločenské a sú schopné prispôsobovať sa meniacemu sa prostrediu,“ vysvetľuje Kútiková.
Riaditeľka občianskeho združenia teda na jeseň 2017 kúpila šteňa zlatého retrievera. „Bohužiaľ, po 7 mesiacoch ho musela z výcviku vylúčiť, to sme sa doma naplakali,“ pokračuje Juliána. V apríli 2018 jej ponúkli takisto sučku zlatého retrievera, ktorá bola odobratá z rodiny pre zlú starostlivosť. Sučka Angie mala 11 mesiacov.
Bolo však potrebné finančne zabezpečiť výcvik psa, tak Juliánini rodičia požiadali Úrad práce, sociálnych veci a rodiny o príspevok na kúpu zdravotnej pomôcky.
„No táto nám nebola schválená ani po odvolaní na ústredie do Bratislavy,“ spomína Juliánina mama s tým, že spolu s občianskym združením začali hľadať spôsob, ako získať peniaze. Oslovili rôzne firmy, podnikateľov, najviac financií sa im podarilo získať z 2 % z daní.
A prišiel ten očakávaný deň. „Na moje 13. narodeniny (apríl 2019) som dostala veľmi pekný darček – na Slovensku prvého asistenčného psa pre diabetika. Angie mám veľmi rada, zatiaľ si na seba ešte zvykáme, ale určite to bude fajn,“ teší sa Juliána.
Zuzana Kútiková, riaditeľka občianskeho združenia Pes človeku
Ako je to s priznaním psa ako kompenzačnej pomôcky?
Riaditeľka občianskeho združenia Pes človeku Zuzana Kútiková tvrdí, že ťažko zdravotne postihnutí ľudia musia každodenne so svojím hendikepom čeliť rôznym životným situáciám a špeciálne vycvičený pes im pomôže získať väčšiu nezávislosť a zvýšiť kvalitu života.
Ako sa začína s výcvikom?
Väčšinu našich psov získavame ako šteniatka, do jedného roka sú umiestnené na výchovu do rodín, potom nasleduje polročný špeciálny výcvik. Počas výchovy sa psy učia dobrým spôsobom v bežných situáciách na verejnosti. Priebežne sú vystavované rôznym možným situáciám kvôli príprave pre ich neskoršie poslanie.
Akým spôsobom môže takýto pes pomôcť svojmu majiteľovi?
Asistenčný pes poskytuje svojmu majiteľovi väčšiu voľnosť, slobodu a nezávislosť, umožňuje zmierniť sociálnu izoláciu, pomáha nadväzovať kontakty, obohatí mu život svojou prítomnosťou. Veľa ľudí si uvedomuje potrebu vodiacich psov pre nevidiacich, ale neuvedomuje si potrebu asistenčných psov pre ľudí s iným postihnutím.
Kto môže požiadať o vodiaceho psa?
O vodiaceho psa je možné požiadať naše občianske združenie Pes človeku (0907 962 883). Podľa zákona o kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je asistenčný pes kompenzačná pomôcka. Nárok na príspevok na kúpu kompenzačnej pomôcky si treba uplatniť na miestne príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny písomnou žiadosťou.