25.05.2019, 08:00

Detské diatábory včera, dnes a... zajtra? (3. časť)

Historický prehľad aktivít u nás i v zahraničí. Je nutné začať prvým táborom pre deti s diabetom na svete, ktorý sa uskutočnil v roku 1925 v Spojených štátoch amerických.

Detské diatábory včera, dnes a... zajtra? (3. časť)
Zdroj: Pixabay

Konzervatívnejšia Európa sa pridala k takejto aktivite v roku 1929 uskutočnením pobytu pre francúzske deti s cukrovkou. Na území vtedajšieho Československa bol prvý tábor realizovaný pražskou detskou klinikou pod vedením prof. Brdlíka a prof. Písařovičovej v roku 1936. Úspešne sa rozvíjajúcu tradíciu detských pobytov prerušila druhá svetová vojna a obnovenie prišlo až v roku 1967 opäť v Prahe.

Na Slovensku sa prvý detský diatábor konal v roku 1971 pod vedením prof. Michalkovej. Zúčastnilo sa na ňom takmer 20 detí z bývalého Západoslovenského kraja, ktoré boli liečené na I. detskej klinike DFN, a uskutočnil sa v lesnom prostredí Bratislavy.

Od roku 1972 až do roku 1982 sa potom každoročne konal jeden diatábor asi pre 50 – 60 detí z územia celého Slovenska. Organizovala ho vždy prof. Michalková s pomocou Dr. Staníkovej – pracovníčky Krajského ústavu národného zdravia so zodpovednosťou za oblasť starostlivosti o matku a dieťa. Od pôvodne plne zdravotníckeho poňatia pobytu, kde lekári a sestry chodili v zdravotníckych uniformách, sa postupom času diatábor prispôsoboval voľnejším pomerom.

Roky 1983 a 1984 znamenali prerušenie tradície z personálnych dôvodov. Až po rozšírení počtu pracovníkov a po vzniku Detského diabetologického centra SR prišlo k obnoveniu konania detských diatáborov.

Rozšírenie počtu pobytov priniesol rok 1988, keď sa do organizácie zapojili aj ďalšie krajské centrá – (názvy pracovísk sú v daných rokoch) Detská klinika SPAM Bratislava, Detská klinika FNsP Martin, Detské oddelenie NsP Banská Bystrica, Detské oddelenie NsP Poprad, Detská klinika FN Košice, Detská klinika Detskej nemocnice Košice a Detské oddelenie NsP Prešov. Takto sa až do roku 1991 vrátane každoročne zúčastnilo na diatábore 120 – 160 detí či mladistvých s diabetom.

Rok 1991 znamenal veľký prelom v realizácii pobytov detí s diabetom. Rok po vzniku Zväzu diabetikov Slovenska (ďalej ZDS) sa táto organizácia stala hlavným gestorom rekondično-liečebných pobytov. V roku 1991 v období jesene a skorej zimy sa uskutočnilo na viacerých miestach (napr. Donovaly, Štrbské Pleso a pod.) ďalších 6 pobytov.

Prvýkrát sa rozdelili pobyty podľa veku detí na mladších (od 7 – 8 rokov do 14 rokov) a starších od 15 do 18 rokov vrátane.

Organizačnú prípravu na seba prebral ZDS v osobách vtedajšieho predsedu Mgr. Urblika, podpredsedu Dr. Baráka a členky Správnej rady ZDS Mgr. Križanovej, ktorá bola poverená starostlivosťou o detský program ZDS. Tak sa zrealizovali pobyty pre 268 detí. Ak spočítame toto číslo so 148 deťmi s diabetom, ktoré sa zúčastnili na zdravotníkmi organizovaných rekondičných pobytoch, v roku 1991 sa zúčastnilo na liečebno-rekondičnom pobyte každé druhé dieťa s diabetom.

Tým sme dosiahli úroveň najvyspelejších krajín Európy či sveta, kde napríklad vo Veľkej Británii je do dnešného dňa organizovaný taký počet pobytov, že umožní každému dieťaťu a mladistvému s diabetom každoročne jednu účasť.

Tábory boli bezplatné

Zaujímavou skutočnosťou bolo, že všetky zväzové pobyty boli kompletne bezplatné, pretože príspevky štátnych organizácií plne pokryli ich náklady (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy a mládeže SR) a aj vlastníci ubytovacích kapacít boli veľkorysí a výrazne zľavili z bežných finančných požiadaviek.

Veľmi plodné boli aj nasledujúce roky, od roku 1992 do roku 1996 boli vždy 3 – 4 pobyty pod organizátorstvom ZDS, presnejšie sekcie Združenia rodičov a priateľov detí s diabetom, a odborným vedením Detského diacentra SR, ktoré nielenže pokrývalo 2 pobyty vlastným personálom, ale zabezpečovalo aj ďalší zdravotnícky personál pre ostatné pobyty.

Avšak už rok 1997 priniesol zhoršenie situácie, stále sa zvyšujúce náklady si vyžadovali viac a viac finančných prostriedkov zo strany rodičov a počet pobytov sa napriek snahe a ochote organizátorov stále stenčoval.

V rokoch 1999 – 2000 sa uskutočnil vždy iba jeden zväzový pobyt, ktorý bol organizovaný aktívnymi lekárkami-detskými diabetologičkami v Prievidzi a vo Zvolene.

Isté malé zlepšenie priniesol rok 2001 s dvomi tábormi pod organizáciou ZDS (deti z Košíc a okolia) a pod vedením občianskeho združenia Diador Bratislava pre staršie deti z územia bývalého Západoslovenského kraja. Na tento pobyt získal Diador finančné prostriedky od sponzorov a tiež z Ministerstva zdravotníctva SR.

Rok 2002 znamenal opätovne malý nárast, kde sa aktívne zapojila základná organizácia detí s diabetom Bratislava, ktorá pripravila a realizovala diatábor pre mladšie detí, ZO ZDS detí s diabetom Košice pre deti bez obmedzenia veku (7 – 18 rokov) a Diador Bratislava pre staršie deti od 15 do 18 rokov. Žiaľ, toto oživenie z roku 2002 sa neprenieslo do ďalších rokov.

Situácia sa zhoršuje

Situácia sa dostávala až na samé dno, kde iba organizátori zo základnej organizácie ZDS deti Žilina (J. Pavlusíková) v spolupráci s detskou diabetologičkou Dr. S. Kýškovou a občianske združenie Diador Bratislava (Dr. Ľ. Barák) hrdo pokračovali v realizácii takýchto pobytov pre deti s diabetom.

Všetky tieto pobyty však zostávali absolútne bez finančných príspevkov štátnych inštitúcií. Zlepšenie neprinieslo ani vytvorenie viacerých zdravotných poisťovní, ktoré do dnešných dní striktne odmietajú finančnú spoluúčasť na takýchto pobytoch.

V posledných rokoch sa zobudil aj Zväz diabetikov Slovenska a popri mnohých pobytoch pre dospelých realizuje aj jeden detský pobyt, ktorý však zďaleka neplní podmienky stanovené v koncepcii liečebno-rekondičných pobytov detí s diabetom. A veľmi podobné je to aj na pobytoch občianskeho združenia Diabetik Info, kde je hlavným nedostatkom (tak ako pri pobyte ZDS) absencia detského diabetológa.

Finančná podpora štátnych inštitúcii klesala

Pre orientáciu čitateľov si dovolím uviesť reálie podpory štátnych inštitúcií. V roku 1991 bola dotácia z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR 2,5 milióna korún a z Ministerstva školstva SR 1 milión korún, tábory boli pre deti bezplatné. V roku 2002 bola dotácia 100-tisíc z Ministerstva zdravotníctva SR a 100-tisíc korún z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Rodičia detí platili za pobyt od 2 700 Sk do 5 200 Sk.

V roku 1991 sa zúčastnilo na diatáboroch 148 detí na zdravotníckych pobytoch, 132 detí do 14 rokov a 136 mladistvých od 15 do 18 rokov vo zväzových táboroch, v roku 2002 46 detí do 14 rokov a 54 mladistvých od 15 do 18 rokov. Dnes sa pohybujú počty detí v podobných číslach.

Stálo by za to, aby sme všetci spoločne zlepšili kvalitu poskytovaných možností účasti pre deti s diabetom a vrátili liečebno-rekondičné pobyty tam, kde plným právom patria – teda na miesto veľmi dôležitej liečebnej súčasti.

Ak sa nám to podarí, môžeme sa obrátiť opätovne najmä na zdravotné poisťovne a pokúsiť sa získať z ich finančných prostriedkov podporu, ktorá bude využitá pre ich klientov, teda naše deti. Som optimista a verím, že sa tak stane a v budúcich rokoch sa vrátime k vyšším počtom detí, ktoré sa zúčastnili na liečebno-rekondičných pobytoch.

MUDr. Ľubomír Barák, CSc.
vedúci Detského diabetologického centra SR