Nám sa ukázalo ako najvýhodnejšie, keď je tzv. hlavný lekár aj vedúcim celého pobytu, pretože sa jeho zodpovednosť zbytočne nedelí medzi dve osoby a stráca sa aj obava, či dôjde k absolútnej zhode medzi lekárom a vedúcim pobytu.
Na 10 – 12 detí pripadá jedna zdravotná sestra, taktiež je vhodné, aby sa počas roka venovala deťom s diabetom. Fakultatívne je medzi účastníkmi pobytu počítané aj s klinickým psychológom a s asistentkou výživy (donedávna známou pod označením diétna sestra).
Na každých 10 detí je predpísaný aj tzv. pedagogický dozor či, inak povedané, vedúci detskej skupiny. Najviac sa osvedčilo, keď tento post zastávajú mladí ľudia nad 18 rokov veku, ktorí majú sami diabetes a majú osobnostné predpoklady na vykonávanie tejto fyzicky i psychicky veľmi náročnej funkcie.
Veď práve oni sú počas dňa najviac s deťmi a musia si všímať nielen ich správanie, ale aj zlé návyky v prístupe k diabetu, ktoré si prinesú so sebou z domáceho prostredia. Na ne treba upozorniť lekárov či sestry, aby sa mohli počas pobytu postupne odstrániť.
Účasť rodičov sa neosvedčila
Účasť rodičov ako vedúcich jednotlivých skupín sa v minulosti neosvedčila, ba možno povedať, že negatívne zasahovala do splnenia jednotlivých cieľov pobytu. Hocijako sa rodič môže správať neutrálne voči svojmu dieťaťu, je predsa len rodičom, ktorý napriek snahe nemôže byť plne objektívnym.
Viac ako nevhodným je fakt, keď si personál (lekári, sestry, vedúci skupín) zoberie so sebou ďalšie svoje dieťa, ktoré diabetes nemá. Potom sa diatábor stáva rekreačným pobytom rodinného charakteru s finančným príspevkom organizátora a plne sa narušuje základný cieľ – osamostatnenie dieťaťa.
Rovnako tak by mala platiť aj zásada, ktorú už dlhší čas využívajú tréneri detí z rôznych športových klubov, že sústredenia deti absolvujú bez notebookov, tabletov, ba aj bez mobilov. Podľa psychológov pracujúcich v oblasti športu takto dosiahnu oveľa lepšie prepojenie personálu s deťmi bez neadekvátnych zásahov rodičov zvonku. A tento prístup sa javí ako vhodný aj pri našich detských pobytoch.
Štruktúra táborového dňa
Vychádza zo skúseností bývalých pionierskych táborov (nie všetko v minulom režime bolo zlé) a zvlášť sa nelíši od pobytov iných skupín detí. Do bežného denného programu sú zaradené špecifické súčasti – vyšetrovanie krvi (glykémie) a moču (glykozúrie) samotnými účastníkmi, v prípade malých detí za pomoci zdravotníckeho či pedagogického personálu.
7.00 – budíček, vyšetrovanie moču a glykémií, hlásenie výsledkov v ambulancii, ranná hygiena
7.30 – inzulíny
8.00 – raňajky
8.45 – rozcvička – ľahké rozcvičenie, ktorého intenzita sa počas pobytu zvyšuje, často aerobik
10.00 – desiata
10.30 – doobedňajší program
12.00 – vyšetrovanie moču a glykémií, hlásenie výsledkov
12.30 – inzulíny
13.00 – obed
13.30 – odpočinok
14.30 – športy, poobedný program
15.30 – olovrant
15.45 – pokračovanie v poobednom programe
18.00 – vyšetrovanie moču a glykémií, hlásenie výsledkov
18.30 – inzulíny
19.00 – večera
20.00 – večerný program
20.30 – II. večera
21.00, resp. 22.00 – príprava na večierku (podľa veku detí)
21.30, resp. 22.30 – večierka (podľa veku detí)
21.30, resp. 22.30 – 7.00 – nočný pokoj – v tomto čase dozor nad deťmi preberajú sestry majúce nočnú službu, asi 3x počas noci skontrolujú všetky deti
Ide o odporučené zloženie denného programu, nie o jeho prikázanú podobu, preto je na organizátorovi, aby ho prispôsobil miestnym podmienkam a veku detí. Nie je na škodu veci, ak sa v prípade výborného večerného programu a dobrej zábavy posunie večierka na neskoršiu hodinu, či prípadne u starších detí výnimočne až na čas po polnoci.
Je však výhodné tento „ústupok“ podmieniť vhodnou „protislužbou“ zo strany detí a dospaním sa v čase poobedného odpočinku.
Koncepcia odporučila aj istý rámcový program pre uskutočnenie rekondično-liečebného pobytu detí, resp. mladistvých s diabetom. Hoci zo zdravotného hľadiska sa 14 dní javí ako príliš krátky čas a v pôvodnej koncepcii sa hovorilo o 21 dňoch, jej novelizácia si na základe reálnej situácie osvojila dĺžku pobytu 14 dní.
Vhodným sa ukázal fakt venovať jednotlivé pobyty istej téme – napríklad športový tábor, indiánske leto, prvotnopospolná spoločnosť a pod. Veľmi vhodnými sú aj monotematické pobyty – splav rieky, pobyt na morskom pobreží, resp. v zime lyžiarsky pobyt.
Odporúčame splniť aj niektoré klasické táborové programy – celodenný výlet mimo miesta pobytu, celodenná túra (so staršími), táborová olympiáda, hľadanie pokladu, deň netradičných športov, pešie vychádzky do okolia, športové turnaje.
MUDr. Ľubomír Barák, vedúci Detského diabetologického centra SR