23.05.2019, 10:38

Detské diatábory včera, dnes a... zajtra? (1. časť)

Aby mohli byť zrealizované všetky základné súčasti liečebného procesu, je nutné každého človeka s diabetom vzdelávať, vychovávať, vyučovať, presnejšie edukovať. A edukácia sa stala každodenným chlebíkom zdravotníkov, ktorých náplňou práce i života je starostlivosť o ľudí s cukrovkou.

Detské diatábory včera, dnes a... zajtra? (1. časť)
Zdroj: Dreamstime


Dospelý človek je zodpovednejší, edukáciu berie ako súčasť starostlivosti a vedomosti, ktoré na nej získava, sa snaží uložiť v pamäti a používať ich pri zdarnej liečbe. Situácia detí a dorastu je oveľa zložitejšia.

V edukácii je nutné prispôsobovať podanie jednotlivých tém nielen veku dieťaťa, ale aj jeho momentálnej schopnosti počúvať povedané a najmä zapamätať si to. Už roky je známym faktom, že najlepší spôsob, ako naučiť deti a dorast všetkým súčastiam liečby diabetu, je spoločný pobyt detí a zdravotníkov v mimonemocničnom prostredí, t. j. účasť na liečebno-rekondičnom pobyte, teda diatábore.


Každý detský diatábor má viacero cieľov

Najdôležitejším je osvojenie si zásad správnej životosprávy v celom komplexe, a to najmä dodržiavanie diéty a jej možné zmeny podľa aktuálneho programu dňa, určenie intenzity a frekvencie pohybových aktivít, následné zmeny inzulínových dávok podľa zmeneného režimu dňa a v neposlednom rade zdokonalenie self-monitoringu a jeho realizácia samotným dieťaťom, a nie jeho rodičom či starším súrodencom.

Samozrejmou súčasťou je overenie schopností detí aplikovať inzulín samostatne pomocou striekačiek, inzulínových pier alebo pomocou inzulínových púmp. Diatábor má so sebou priniesť aj kladné ovplyvnenie psychiky detí a mladistvých, stratu pocitu osamelosti, ktorý často nastupuje po objavení diabetu, nadviazanie nových priateľstiev.

Priamy terapeutický efekt jednotlivých rekondičných pobytov je dôležitý, ale nie je určujúcim faktorom, keďže dĺžka 14 dní je príliš krátka pre dlhodobé ukazovatele kompenzácie. Oveľa väčší dôraz je kladený na zlepšenie kondície účastníkov, vyskúšanie ich možností a schopností v športe či iných fyzických aktivitách.

A rekreácia je samozrejmou súčasťou, preto vždy boli a budú pobyty realizované v zariadeniach, ktoré sú umiestnené v zdravom prostredí s čerstvým vzduchom, a nie v centre miest.

Edukácia – nenápadný spoločník diatábora

Edukácia je nenápadným spoločníkom dobre vedeného rekondično-liečebného pobytu. Má byť rozdelená na teoretickú a praktickú časť, kde budú postupne, bez unavenia účastníkov, prebrané všetky témy štruktúrovanej edukácie: história cukrovky, príčiny vzniku diabetu, jeho liečba a jej súčasti, komplikácie, pre adolescentov aj téma partnerských vzťahov, manželstva a rodičovstva.

V praktickej časti sa preberie podávanie inzulínov, vyšetrovanie glykémie a glykozúrie (teda krvi a moču), príprava jedál, vplyv fyzickej záťaže, vplyv tepla, resp. chladu na glykémie a kompenzáciu a pod. Je tu snaha o simuláciu mnohých životných situácií, ktoré by mohli človeka s diabetom stretnúť.

Už v roku 1987 bola spracovaná a následne ústrednými orgánmi schválená koncepcia detských rekondično-liečebných pobytov. Jej tvorcom bola prof. Michalková s kolektívom pracovníkov Detského diacentra SR.

V roku 1992 bola koncepcia novelizovaná a prispôsobená novým podmienkam nášho štátu a vzniku občianskych združení, ktoré svoju činnosť orientujú na pomoc ľuďom s diabetom. Druhá novelizácia bola realizovaná v roku 2010.

MUDr. Ľubomír Barák, vedúci Detského diabetologického centra SR